Škoricový sen

✿Ôsma kapitola✿

Ak by niekto nevedel, prostredie, kde sa príbeh odohráva je Island <3 <3 :)

❁❃❁❃

Vstala som na obed a po prebratí som išla do mesta. Samozrejme so šatkou na krku. Behala som po veľa obchodoch. Kúpila som niečo aj sebe, ale Talíí som vybrala náušnice, sviečku s vôňou lesnej zmesi a orieškovú čokoládu. Hodila som to do ružovej darčekovej tašky a išla domov. Stella sa už od rána, alebo teda aspoň od kedy som vstala chystá a upravuje.

Ja som bola hotová asi za hodinku, lebo popritom som upratovala, hrala sa na mobile a opäť zavládla moja nerozhodnosť. Keď som videla sestrin finálny výzor, zdalo sa mi to príliš, no toto bola jej parketa. Stella mala na sebe biele obtiahnuté šaty na ramienka s čipkovaným dekoltom, boli možno trochu kratšie než by mali. Obúvala si čierne lodičky na nie veľkom opätku. 

Otec nás odviezol pred jej dom, aby sa uistil, že naozaj ideme tam, kam sme povedali. Otvorila Talíína mama so šampanským v ruke. Jej mamka je veľmi veselý človek, typický optimista. S úsmevom nás pozvala dnu a prešli sme do Talíínej izby. Bolo tam asi deväť dievčat. Oslávenkyňa si práve rozbaľovala darčeky od priateliek. Zablahoželali sme jej a popriali všetko najlepšie. Darčekom sa úprimne potešila, za čo som bola rada.

Keď jej rodičia odišli ani netuším kam, len vtedy sa začala oslava. Do desiatich minút do domu prišlo veľa, veľa ľudí, či detí. Niekedy sama neviem posúdiť vek dnešných dievčat. Talía vybrala plastové poháre a taniere. Každý sa občerstvil a začalo sa piť.. 

Možno mala Stella s tou párty pravdu. Sedela som na pohovke v kuchyni kde boli len dvaja ľudia, zamilovaný pár konkrétne. Mala som v sebe len pohár vína, ale nemala som náladu piť. Postavila som sa a išla pohľadať Stellu.

Po chvíli som ju zbadala rozprávala sa s nejakým plavovlasým chalanom. Zagúľala som očami a otočila sa, nejdem ju zas otravovať.

„Ty s tými očami neprestaneš," uchehtol sa Oliver, ktorý sa ani neviem ako zjavil pri mne.

„Čo tu robíš?" hovorila som hlasnejšie aby som prekričala hudbu. Oblečené mal čierne tričko a tmavomodré džínsy, nič špeciálne. Že by ho Talía poznala?

„Oslavujem Talííne narodeniny, pozvala ma," vysvetlil a trochu sa hýbal do rytmu hudby, snažil sa hýbať. Tancovanie nie je zrejme jeho silná stránka. Ale aspoň som sa na ňom trochu pobavila. No jasné, že ju pozná. Šestnásťročné dievčatá sú jednoduchá korisť.

Kývla som mu hlavou a odišla naspäť do kuchyne. Moje miesto už bolo obsadené. Oooch! Hľadala som miesto na sedenie, ale ostali mi už len schody. Hlasno som si vzdychla, zobrala som si ďalší drink – tuším v tom bola vodka – a sadla si na tretí schodík. Jednou rukou som držala pohár a druhou som si podopierala hlavu. Chvíľu som sledovala dianie v miestnosti a potom som sa smiala na všetkých, čo boli opití. Niektorí sa so mnou pustili do reči, bolo zábavné ich počúvať.

„No poď ideme..." oznámila Stella a prstom mi klepkala po ruke. Zaujímavé, nikdy nechce odísť tak skoro. Zdvihla som hlavu.

„Ako to? Nebavíš sa?"

„Ale áno, ale vidím, že ty nie."

„Som tu ako dozor pre teba, ja som si na nič nerobenie už zvykla, choď sa zabávať kým si to nerozmyslím." poslala som ju s úsmevom. Objala ma s výskotom a odišla. Ja som len sedela a nudila sa ďalej. Ani neviem prečo som vlastne neprijala jej ponuku a nešli sme domov. 

Po dlhom čase si ku mne prisadlo jedno dievča a horlivo so mnou začala debatovať o jej frajerovi, ktorý momentálne balil nejakú nízku brunetku. Podala mi ďalší pohár a aspoň na chvíľu mi s ňou čas prešiel rýchlejšie. Nebola pri mne dlho, no aj tak sa nakoniec hodila svojmu drahému neverníkovi okolo krku.

Boli sme tam do druhej. Stella bola v mierne podnapitom stave, ale vyzerala byť úplne pri zmysloch. Nerada ju vidím keď pije, no dnes som ju veľmi nevidela, akosi sa mi stratila z dohľadu. Od Talíí ku nám sú to len tri kilometre išli sme domov peši. Nočné ulice mi naháňali strach, ale Stelline ústa sa nechceli zavrieť, takže som nemala čas na hororové myšlienky.

Doma som ju uložila do postele. Pripomenulo mi to časy, keď sme boli ešte malé. Bolo to fajn. Usmiala som sa sama pre seba a zakryla som ju tyrkysovou prikrývkou. Išla som sa umyť a tiež konečne do postele.

Zobudila som sa na to, že so mnou niekto myká a volá moje meno. Po otvorení očí som zistila, že to je Stella. Och! Takýto je pravý sesterský vzťah? Zobudí ťa zavčas rána? Od včera sa ku mne správa akosi inak, normálne, akoby niekto mávol čarovným prútikom. Pošúchala som si oči a posadila sa. Mimikou tváre som si pýtala vysvetlenie.

„Cara, včera večer som sa stretla s jedným úžasným chalanom dnes večer s ním idem na rande musíš mi poradiť. Som v takom strese, že si ani neviem vybrať čo si oblečiem!!" odrapotala tak rýchlo, že môj mozog niektoré slovíčka prepočul. Karamelové oči jej len tak iskrili. Ešte raz som si pretrela oči aby sa mi zaostril zrak. Blond vlasy mala mokré, zrejme si ich zmývala. Často sa zamýšľam, nad farbou našich vlasov. Ja mám svetlo hnedé, Matt takmer čierne a Stella pekné blond. Jediné čo máme všetci spoločné sú oči a so Stellou nos.

„Nepočká to? Však je ešte len ráno, skoré ráno! Neskôr ti pomôžem," odbila som ju, ľahla si a privinula si k sebe perinu. Je taká mäkučká a teplá. Raj na zemi!

„Cara je už dvanásť hodín, už skoro hodinu čakám kým sa zobudíš ale ty nič, tak som to urobila ja. Čakám ťa v mojej izbe," oznámila a s úsmevom odišla. Vážne dvanásť? Skontrolovala som mobil na nočnom stolíku vedľa mojej postele. Áno, dvanásť.

Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Povystierala som sa a išla do kúpeľne. Dala som sa do stavu kedy sa môžem ukázať svetu. Žiadny mejkap, len ľadová voda, krém a pár faciek. Bezdôvodne som zagúľala očami na odraz v zrkadle. Asi už je to môj zlozvyk. Obliekla som sa, rukávy od mikiny som si vyhrnula po lakeť a vlasy zaplietla do vrkoča. Mala som dobrú náladu aj napriek tomu, že ma niekto vyhodil z ríše snov. Vošla som do Stellinej izby a vyzeralo to tam ako po výbuchu.