Škoricový sen

✿Štyridsiata kapitola✿

„A aj za to, že nemusím vyvážať tvoju chutnú riťku," uchechtol sa a ruky presunul k už spomínanému objektu, „počkať, veď to je vlastne zle." Zasmiala som sa nad ním a obmotala si ruky okolo jeho krku. Ako keby ma neviem koľko krát niekam vozil.

Čo to robíme? V jeho náručí sa cítim tak bezpečne a bezstarostne. Jemu asi tiež nie je najhoršie, keď mi tľapká a hrá sa so zadkom. Dýchala som jeho vôňu, lebo o chvíľu ju už nebudem cítiť, viem to. Zrazu je taký milý, takého ho chcem vždy.

„Nezadus sa mnou," uškrnul sa a očividne počul ako prudko dýcham. Zazvonil mu telefón a museli sme sa pustiť. Zatvárila som sa ako dieťa, ktorému zobrali lízatko.

„Už som na ceste, hneď som u teba," dokončil a zložil. Volal s Mattom počula som jeho hlas v telefóne. Dnešný deň už nemôže byť lepší.

„Tak čo stíhame za cestu odo mňa sem?" spýtal sa a zase zdvihol pár krát obočie. Zasmiala som sa.

„Vzhľadom k tomu, že bývaš o pár domov ďalej tak.." len som mykla plecami a nedokončila tú vetu, nebolo to potrebné. Naozaj sa toto všetko deje? Snáď sa neprebudím. Ešte raz ma vtiahol do objatia, v ktorom som sa strácala a naplno si ho užívala. Dal mi už len pusinku na líčko a odišiel. Usmievala som sa od ucha k uchu a hodila sa na posteľ. Skryla som si tvár do dlaní a začala sa smiať ako blázon, až ma začali bolieť rebrá. Toľko radosti pre nič. To nie je nič! To je veľmi veľa, je to úžasné. Ozaj sa to stalo. Je to skvelé.

Išla som sa umyť, potom som volala s Elíasom. Celkom dobre mi nahrádzal Ruth, ale nemohla som ho objať ani vidieť ako sa smeje. Trochu sme si písali aj s Ruth máme sa ešte pred Vianocami stretnúť. Spokojná som zaspala s nádejou do ďalšieho dňa. Neverím, že som už posledný deň v škole, potom ma čakajú dvojtýždňové prázdniny.

Možno dnes dostanem ďalší milý darček od Mikaela. Obliekla som sa do vianočného svetra a čiernych riflí. Vychutnala som si cereálie, zobrala desiatu a pobrala sa do školy. Mráz mi štípal líca a oči sa mi plnili slzami, kvôli tej zime. Onedlho som sa ocitla v už spomínanej budove. Sadla som si do svojej lavice a čakala na koniec.

Poriadne sme sa učili len na troch hodinách, ostatní učitelia nám dali vydýchnuť.

Mojimi spoločníkmi boli len ceruzka a papier. Kreslila som les so srnkami, veru vyzeralo to celkom pekne. Zlepšujem sa aj Alísa mi to pochválila. Tú pochvalu Mikael nezniesol a rozhodol sa, že mi to vylepší. Dokreslil mi tam pár pohlavných orgánov, čím ma nahneval. Je to len kresba, nestojí mi sa za to hádať tak som sa na to len podpísala a podala mu to.

Zvyšok som už len počúvala hudbu cez slúchadlá za čo ma jedna učiteľka napomenula. Hrala som sa, že ju nepočujem.

Po príchode domov som si opäť ošetrila úraz. Pozabaľovala som zvyšné darčeky a išla sa najesť. Bolo to niečo ako obedo-večera, zapekané cestoviny zo zeleninou. Fajné, mám radšej bezmäsité jedlá. Počas jedenia nás vyrušil zvonček. Jasné, že to bol Oliver. Rýchlo som vyskočila od stola aby ma nikto nepredbehol, až ma pichlo na udretom mieste.

Podišla som k dverám a otvorila ich.

„Ahoj," pozdravila som sa mu so širokým úsmevom.

„Čau," odsekol a strčil sa do dverí vyzliekajúc si vetrovku. Mal oblečené čierne rifle a červenú tenšiu mikinu. Vyzeral úžasne, ako vždy. Prezrela som si seba a jeho, hoci on už odchádzal do kuchyne. Zase sme boli oblečený takmer rovnako, tiež som mala červený sveter. Uchechtla som sa sama pre seba. To „čau" povedal tak hnusne až ma striaslo, ako chalanovi čo mu ide po babe. Nechápem ho, zase bol taký odmerný, veď sa na mňa ledva pozrel. Včera mi opäť asi len korenil môj nudný život.

Prevrátila som pre seba očami a pobrala sa dojesť. Nahádzala som to do seba a utekala hore zavolať Elíasovi. Keď som sa mu vyrozprávala, upokojil ma a ďalej rozprával o jednej babe čo sa mu páči. Dlho sme spolu telefonovali, ale musel sa ísť osprchovať a ja tiež.

Napísala mi Ruth, zajtra sa máme stretnúť. Zobrala som si aj pyžamu a išla si napustiť vaňu.

Otočila som kohútikom aby sa spustila voda. Vyzliekla som sa a chytila si vlasy štipcom. Ešte som si pustila hudbu na mobile, vstúpila som do vody a ľahla si.

Oddychujúc so zažmúrenými očami som si pohmkávala do rytmu. Cítila som sa taká ťažká a stuhnutá, čo pomaly odchádzalo. Ešte, že mám taký dlhá album pesničiek. Hrala som sa s penou, ktorá sa mi prešmykovala pomedzi prsty.

„Cara už by si mohla vyjsť aj ostatní sa chcú osprchovať," zakričala Stella spoza dverí. Ani neviem koľko je hodín. Vypustila som vodu a zakrútila sa do uteráka. Vlasy som si nechala v takom útvare, ponatierala som sa jazmínovým telovým mliekom. Zbožňujem tú vôňu. Obliekla som sa a vyšla. Brrr... Na chodbe je chladnejšie ako v kúpeľni. Odcupkala som do izby a skryla sa pod paplón. Som odbremenená od školy na dva týždne. Dokonalé! Bolo iba desať hodín, no ja som bola strašne unavená.

*

Dnes sú Vianoce, neviem sa dočkať ako sa najem. Upiekli sme toľko dobrôt, že od včera nič iné nejem. V krvi mi koluje asi len cukor. S Ruth sme si dali darčeky už predvčerom a všetko čo sme zameškali sme si vyrozprávali. Na koniec som u nej prespala lepšie povedané zaspala, lebo deň pred Vianocami sa prespáva u kamarátky. Dostala som od nej sklenenú snehovú guľu, potom nám kúpila rovnaké ponožky a ešte kokosovú čokoládu, ktorá už je zjedená. Len pre informáciu bola neskutočná! Čo je pravdepodobné keď zbožňujem kokos. Oliver ma raz vyzliekal pohľadom a raz mi len hnusne odpapuľoval, neviem čo je s tým chlapcom. Ale už strácam nervy. Ruth mi poradila a tak som mu kúpila len jedno značkové tričko a pár korenín. Prišlo mi to vtipné, predsa len nech mi má čím koreniť ten život.

Usmiala som sa sama pre seba a preklopila snehovú guľu. Sledovala som ako postupne sneh sadá na krajinku a robila som to znova a znova. Nevedela som sa dočkať, a tak zabíjam čas. Celý dom sme už mali pekne ozdobený, ja som v izbe mala len jednu bielu svietiacu reťaz a vankúš veľkej bielej vločky. Vždy ho vytiahnem len cez sviatky.

„Deti poďte už!"zakričala mamka z dola. Je vtipné, že nás ešte stále volá deti. Zobrala som darčeky a dala ich pod stromček ako aj moji súrodenci. Nemohla som si nevšimnúť, že Matt mal darčeky len tri. Robilo mi to obavy, ale pri pohľade nato jedlo sa mi všetky nepríjemné myšlienky rozplynuli.

Najprv sme sa pomodlili, nezvykneme ale pred Vianočnou večerou áno. Polievky vždy zjem najmenej aby sa mi zmestili aj iné chody. Jahňacinu mamka urobí fantasticky, ale stále mám pred sebou ešte dva sladké chody. Bol to taký koláčik ako keby z palaciniek a medzi nimi slivkový lekvár. Potom ma už čakali iba čokoládové lupienkové sušienky. Hm.. Úžasnéé!

Počkali sme kým všetci dojedia a pobrali sa od stola do obývačky ku vianočnému stromčeku. Bolo tam veľa darčekov, ako každý rok. Mattías išiel na chvíľu von a doniesol veľkú škatuľu a očividne v nej bolo niečo živé, keďže som počula ako to škrabká o krabicu. Položil to na zem predo mňa a riekol: „Rozbaľuj!"

Vyvalila som na neho oči a kľakla si. Stále som pozerala na Mattíasa a pomaly rozväzovala zelenú stuhu. Bála som sa, pri ňom človek nikdy nevie čo má čakať.           

✿✿✿✿

Máte tam vlastne typické islandské jedlo na Vianoce, snažila som sa to nájsť čo najpresnejšie, no ani týmto som si nie istá. Čo si myslíte, že bude v tej krabici? :)

Ďakujem za 1,4K reads ✿ milujem váááás ✿