✿Šesťdesiata kapitola✿

3.9K 260 7
                                    

Postavila som sa a išla sa napiť. Držala som v ruke pohár s vodou a ruka sa mi viditeľne triasla.

„Sestrička, ináč asi tak za pol hodinu príde moja nová frajerka," Mattías otočil na mňa hlavu so širokým úsmevom. Ale čo? Takže sa konečne zaľúbil.

„To naozaj? Kto to je? Poznám ju?" ihneď sa vo mne vzbudil záujem.

„Uvidíš, bude sa ti páčiť," stále s úsmevom na mňa hľadel. Neprestával ma udivovať, tú babu musí mať fakt rád. Som fakt zvedavá.

Už-už som išla niečo povedať, keď mu zazvonil mobil.

„Och..to je ona. Prišla skôr za chvíľu som tu," zdvihol telefón a pobral sa na chodbu. Potom som už počula len buchnutie dverí. Vážne ma nadchol a usmievala som sa aj ja.

„Vieš o nej niečo?" prehovorila som zvedavo na Olivera a až potom som si uvedomila, že sme tu ostali sami. Srdce sa mi znova rozbúchalo, je to normálne?

„Choď dočerta, Cara," teraz to povedal svojím hlasom a vlastne zatiaľ mi nič iné ani nepovedal.

„Nič iné mi už nepovieš? Čo si urazený?" sprostý hlas, ešte aj ten sa mi triasol. Oprela som sa o stoličku a premeriavala si ho s prižmúrenými očami.

„A čo by si chcela počuť? Chýbaš mi a najradšej by som ťa oprel o najbližšiu stenu a poriadne ťa pretiahol?" podmanivo mi pozrel do očí. Zalapala som po dychu a na sucho preglgla. Akoby mi tie slová čítal priamo z predstáv. Tak teraz sa mi určite sníva, toto povedať iste nemohol. Veď len predchvíľou vyzeral, že sa celý odovzdá Alíse.  Spamätala som sa z pocitov, ktoré vo mne vzbudil a podišla k pohovke. Snažiac sa zakryť ako veľmi sa mi chvejú nohy aj s celým telom.

„To by nebola vôbec zlá odpoveď," priznala som a prekrížila si ruky na prsiach. Suši zaliezla do mojej izby akoby vedela, že tu bude prekážať. Rýchlo sa presunul na stranu pohovky kde som stála ja. Jeho pohľad ma pálil a nespúšťal zo mňa oči, ani ja z neho. Necúvla som, neurobila som nič. Nič navonok, hoci vnútri som doslova robila všetko možné, len aby som sa ešte zdržala od neho, aspoň chvíľku. Posadil sa rovno predo mňa a rukami si ma za stehná pritiahol bližšie k sebe. Rukami som ho jemne sotila do ramien, aby si ľahol a obkročmo si na neho sadla. Vzrušenie mnou prebehlo ako elektrika. Momentálne som nepoznala jediný dôvod, prečo by som sa s ním nemohla vyspať. Práve tu a teraz! Akú som len mala na neho chuť. Usmieval sa, krásne a zároveň tak zvodne.

Nahla som sa a jemne sa obtrela svojimi perami o tie jeho. Pritiahol si ma za zátylok ešte bližšie a spojil naše pery. Bozk prehĺbil a naše jazyky už viedli vojnu. Och..aké to je len úžasné! Jeho ruky zatiaľ zamestnával môj zadok, viem, že ho má rád. Odtiahla som sa a nezadržala spokojný úsmev. Oprela som si čelo o to jeho a zrýchlene dýchala. Otočila som mu hlavu do boku a dala pusu na jeho spánok, potom na líce, na sánku, na priehlbinku pod uchom, na krk. Cítila som jeho tep. Napadol mi skvelý a zároveň podlý nápad.

Jemnú kožu na jeho krku som začala sať, hrýzť a opäť sať. Asi si to ani neuvedomil, alebo možno aj áno, len to bolo príliš príjemné aby ma zastavil, pričom sa stále hral s mojím zadkom. Nechala som mu tam dva pekné červené fliačiky. Jazykom som mu prešla po krku a vrátila pozornosť na jeho ružové pery. Bozkával ma s toľkou vášňou, akoby žiadnu nedával Alíse. Nechával si ju všetku pre mňa. Trochu ma jeho nové chĺpky pichali, ale na počudovanie mi to absolútne nevadilo. Prešiel mi rukami cez boky, pás až na krk.

„Chcem ťa," priznala som udychčane. Pozrel mi priamo do očí. Zreničky mal zväčšené a pohľad túžobný. No bol mojimi slovami prekvapený.

Škoricový senWhere stories live. Discover now