Škoricový sen

✿Deviata kapitola✿

Väčšinou vždy vedela už deň pred tým čo si oblečie, nikdy nestresovala. Dúfam, že jej to rande vyjde.

Panebože! Nedá sa tu pohnúť všade sú topánky a šaty a spodná bielizeň. Začala som jednotlivé oblečenie zbierať a dávať na kôpky. Mala fakt pekné veci. Hodila sa na posteľ čím si „žehlila" niekoľko kúskov oblečenia. Chytila sa za hlavu.

„Stella toto nie si ty! Oblečieš si niečo roztomilé a zároveň sexi ako vždy," upokojovala som ju. Nikdy si z toho nerobila ťažkú hlavu.

„Ale toto nie je ako vždy! Ten chalan sa mi veľmi páči, už len z jeho úsmevu sa mi podlomili kolená, Cara toto sa mi ešte nestalo," znervózňovala sa naďalej a už tým napätím nakazila aj mňa. Lebo Stella takáto nebýva.

Po upratovaní a dlhom skúšaní sme vybrali len biele tričko, na to šedý jemne elegantný sveter na gombíky a rifle s vyšším pásom na nohy už len plátenky. Podľa mňa perfektné, myslím že to nebol tak celkom štýl mojej blonďavej sestry, ale veľmi jej to pristalo. Namaľovala si obočie a riasenky si dala len málo. Vyzerala krásne, ako vždy. Nič sme neprehnali, v jednoduchosti je krása. Zišla som dole konečne sa po dlhom čase najesť.

V obývačke sedeli Matt s Oliverom. Vybrala som si z chladničky skyr a išla pohľadať našich. Mamina vystierala prádlo, tak som je pomohla a tiež sme sa porozprávali. Ocina som našla v pracovni za stolom. Pri uvedomení, že zajtra je škola som sa znechutene zatvárila a hodila sa na posteľ. Podo mnou som zacítila mobil. Vybrala som ho spod seba a chvíľu sa na ňom hrala. Pripravila som sa do školy a potom išla za Stellou. Upokojovala som ju lebo bola veľmi rozrušená, popriala som veľa šťastia.

Po návrate do izby som na posteli našla kopec rúžov, tieňov a ceruziek na oči. Asi mamina zase vyhrala v nejakej kozmetickej súťaži. Vytriedila som si tie, ktoré možno použijem.

Zobrala som zvyšok do rúk a išla to odniesť Stelle, ona s tým už snáď niečo urobí. Prechádzam cez chodbu. Mattiás vyšiel zo svojej izby a prehrabol si rukou v tmavo hnedých miestami čiernych vlasoch a zrak mu padol na moje ruky. O pár sekúnd za z jeho izby vynoril aj Oliver a bez váhania sa spýtal.

„To používaš aby si vyzerala takto?!" so zdvihnutým obočím sa spýtal. Ako takto? Vypadám až tak zle? A vyzerá to tak, že to používam?

„Nie,"skrivila som tvár do grimasy. Začala som znova kráčať a Matt za mnou zakričal

„Ale mala by si!" dodal a potom som už len počula ako sa na tom smejú.

„Vďaka, braček," odkričala som mu. Mala by som to používať? Klesla mi nálada. Na Stellinej posteli nebolo nič, očividne si aj mamina myslí, že by som to mala používať!

Nasledujúci deň bol nudný a ponižujúci ako všetky ostatné. Iba na tréningu som sa vedela vyventilovať na vreci. Niekedy mi s tým pomohol Mason s tým, že mi dal kvapku zo svojho mora vášne. Zakaždým to bolo drsnejšie. Samozrejme, že stále hovoríme o dotykoch a bozkoch nič viac ani nechcem. Vlastne už nechcem ani to, akosi ma to už omrzelo. Nevidela som v tom viac zmysel a v žiadnom prípade to nemalo budúcnosť.

Škola bola hrôza ako vždy, kvôli Mikaelovi som dostala tri poznámky za tento týždeň. Britta ma neprestávala strápňovať vo všetkých možných situáciach.

Stella sa každý deň stretávala s tým svojím krásavcom a už vôbec nepotrebovala moju pomoc. Trošku som ju ohľadom toho chlapca vyspovedala, ale len tak nenápadne. Teraz som šťastná aký s ňou mám vzťah.

Je sobota večer v pondelok oslavuje Matt dvadsať jedna rokov. Kúpila som mu modro-čiernu flanelovú košeľu, nejakú hru, ktorú už dlho ospevoval na Xbox, parfém a vtipný zvonček, na ktorom je napísane Zazvoň pre sex. Nemá žiadnu trvalú babu a vlastne som ho ešte so žiadnou ani nevidela. Tie darčeky som vyberala dlho, keďže sa rozprávame primálo na to aby som vedela čo teraz obľubuje. Tento týždeň máme prázdniny, takže žiadna škola. Lepšia správa hádam už ani byť nemôže.

Na ďalší deň som vstala skoro ráno a pripravila sa na beh. Športovo som sa obliekla a potichu sa vytratila z domu. Stáva sa mi to fakt málokedy, ale dnes bol jeden z tých dní. Vonku bolo sviežo a presne tak ako som očakávala. Mierny chlad, ktorý mi vyhovoval len prvých pár minút. Potom by som radšej uvítala slnečnejšie počasie. Nestretávala som veľa ľudí, teda skoro nikoho. Nebol nejaký krásny deň na behanie alebo čo, bolo pod mrakom, ale mala som potrebu bežať. Studený vietor fúkal oproti mne a ja som sa ho pravidelne nadychovala a vydychovala. Bežala som do miestneho parku, ktorý bol vzdialený asi tri kilometre od domu. Cestou späť ma už začali bolieť nohy a pľúca, ale po menšej prestávke bolo už všetko v norme. Bol to taký fajn štart do dňa.

„Mattiás zajtra máš narodeniny, keďže si si minulý rok dvadsiatku neužil, tak si to môžeš nahradiť. S maminou sme sa dohodli, že odídeme na dvojdňový výlet a ty si tu môžeš urobiť takú menšiu, Matt menšiu oslavu. Ale keď sa vrátime aby bolo všetko na svojom mieste a poriadok," prehovoril otec potom ako doobedoval. Vážne? Oni si len tak odídu? Mňa tu nechajú s ním? No dúfam, že mu dám darčeky a zatvorím sa v izbe. Kto vie koho všetkého pozve, viem si presne predstaviť ako to tu bude vyzerať. Stále nechápem ako, že mu to dovolia však sa opije a nielen on. A všetko tu ovracia a nielen on!! Už by si mohol konečne odsťahovať, no pokým neskončí výšku asi neodíde, má šťastie, že školu má hneď vo vedľajšom meste. Matt iba natešene prikývol, poďakoval a ďalej jedol lievance.