✿Štyridsiata ôsma kapitola✿

4.3K 245 4
                                    

Pozrela som von oknom na padajúci dážď so snehom. Ťažko som si vzdychla a hodila ďalšiu vec do kufra. Už som pobalená, do nového bývania, viac menej aj psychicky pripravená. Je sobota podvečer zajtra tam už ideme. Ešte stále som nebola s Oliverom, akoby sa vyparil a Matt tiež. Brata som videla len občas ráno, celé dni trávil či už v škole alebo von. Proste nie doma. Za posledné dni som sa veľa učila, takže som nemala veľa času na nič iné. Akurát som tak bola von so Suši.

Aj teraz tu okolo mňa skákala a pýtala sa na prechádzku. Pohladila som ju po sivej hlavičke a chrbátiku. Mala som už pobalené veci viac ako len na týždeň alebo dva. Keď teraz Mattías s Oliverom trávili čas inde tak asi budem v tom byte vkuse sama. Mojím spoločníkom bude pravdepodobne len Sušienka, čo mi ale vôbec nevadilo. Vybrala som obojok a pripla jej ho aj s vodítkom. Zobrala som ju na ruky, ešte som si to mohla dovoliť, no rastie rýchlo. Zišli sme dole a oznámila som, že ideme na prechádzku.

Vonku bola zima, ako vždy, no vedela som, že dvor by jej dnes nestačil. Hoci tieto mrazivé prechádzky nemusím, čo by som pre ňu neurobila. Spokojne si vykračovala a oňuchávala všetko, čo jej prišlo pod ňufáčik.

Občas ma striaslo od zimy a na Suši som videla, že už jej tiež nie je najteplejšie aj napriek bielemu svetríku, ktorý som jej nedávno kúpila. Otočila som sa a rýchlym krokom sme sa uberali naspäť. Pouličné lampy vrhali oranžovo-žlté svetlo na chodník v ulici. V domoch sa svietilo, no dnu som nevidela. Ani som nechcela, nebudem rušiť cudzie súkromie. Sneh s dážďom padali kde-tu a Suši sa snažila vyhýbať im. Bola rozkošná. Robilo to celkom romantickú atmosféru, až na tú zimu. Hlavou mi prúdili myšlienky na tú chatu, kde ma Oliver po nekonečne dlhom čase pobozkal. Nezabránila som prihlúpemu úsmevu na mojej tvári. Vždy som sa snažila myslieť len na tie dobré veci, čo sa medzi nami udiali.

Prišli sme dnu a poutierala som malej labky a vyzliekla ju, následne aj seba. Dostala som chuť na cereálie, tak som si ich nasypala do misky s mliekom a vychutnávala každú lyžičku.

„No ideme?" spýtal sa otec. Kráčala som dole s schodmi aj s kufrom. Bolo niečo poobede a išli sme práve do toho nového bytu. Išla s nami aj Stella, chcela si to tam obzrieť. Všimla som si, že nám závidí. Uvidíme či vôbec má čo závidieť. Mattías a Oliver tam už boli od včera, predpokladám, keďže sa neukázali doma. Suši cupkala popri mne. Tešila som sa, no nejaké tie obavy tam predsa len boli a bolo ich dosť.

Zložila som si veci do kufra a Sušienku som dala na starosť Stelle, ktorá sedela na sedadle spolujazdca. Vzdychla som si a naštartovala. Za štvrť hodinku sme už boli na mieste. Stella sa ma cestou vypytovala rôzne veci ohľadom bytu, avšak na väčšinu som nevedela odpovedať.

Zastali sme pred nie veľkou oranžovou budovou, vyzeralo to tam byť novo postavené alebo aspoň nedávno. Vybrala som si kufor a tašky a s rodičmi sme sa pobrali dnu. Podľa všetkého sme bývali na treťom poschodí.

Na dverách bola menovka Breneman, jasné, boli sme dvaja Oliver bol Neslon sám. Prešla po nápise prstami a otec mi podal kľúč. Bola som zvedavá čo ma čaká po otvorení. Otočila som kľúčikom a otvorila dvere z tmavého dreva. Do nosa mi hneď udrela vôňa novoty. Naskytol sa mi pohľad na celkom úzku chodbu so svetlo hnedými stenami, veľkou skriňou a menším botníkom. Nábytok vyzeral kvalitne a bol zladený. Na konci chodby boli dvere, po vstupe som zistila, že to je kúpeľňa. Zahŕňala sprchový kút, umývadlo s nemalým zrkadlom, záchod, samozrejme, práčku a skrinku. Kúpeľňa žila farbami bielou a modrou. Zatiaľ som bola nadmieru spokojná. Tiež som zistila, že tí dvaja tú ešte neboli. Takže si môžem vybrať izbu prvá.

Vrátila som sa späť do chodby a prešla cez mohutný oblúk, ktorý tam bol namiesto dvier. Páčil sa mi, robil to tam priehľadnejším. V miestnosti bola sivá pohovka do písmena L, hneď som si na ňu sadla. Poťah mala látkový. Musím uznať bola veľmi pohodlná a tiež aj rozmerná. Predo mnou bol tmavý stolík v tvare kocky, po bokoch mala sklenené dvierka. Obývačka bola spojená s kuchyňou a celá táto miestnosť mala sivý nádych a pôsobila moderne aj kvalitne.

Škoricový senOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz