Škoricový sen

✿Päťdesiata druhá kapitola✿

Predpokladala som, že pôjdeme do baru. Dala som si len tmavé obtiahnuté džínsy a bordové tričko so sieťovanými dlhými rukávmi. Oči som si zvýraznila ceruzkou a špirálou a pery pretrela pekným červeným rúžom. Na koniec som si už len rozpustila a prečesala vlasy. Nevyzerala som vyzývavo, o to mi ani nešlo, skôr som len vyzerala fajn, ako pekné devätnásť ročné dievča. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle a rozlúčila sa s malou. Zobrala som si kabelku, nahádzala do nej potrebné veci a išla sa obuť. Ten jej smutný pohľad, ktorý vidím za každým keď odchádzam.

„Neboj sa zlatíčko, nebudem dlho," pohladkala som ju a dala jej pusu na hlavičku. Celý svoj outfit som zabila teplou bundou. Nebola taká hrozná, len som pri jej výbere hľadela viac na jej hrejivosť a príjemnosť ako na jej krásu. Nezamrznem predsa len kvôli tomu aby som vyzerala úžasne. Tentokrát som svoju výbavu - rukavice, šál a čiapka - radšej nechala doma.

Dohodli sme sa, že ona zaobstará šoféra, keďže si asi my dve vypijeme. Strieborné auto zastalo pred panelákom a ja som doň nastúpila.

„Ahoj, ďakujem ti ešte raz, že ideš so mnou. Musela som vypadnúť," objasnila som jej a oprela sa na zadnom sedadle.

„V pohode. Chápem ťa a už sme spolu aj tak dlho neboli," vyjadrila sa. Po ceste som sa dozvedela, že ten kto nás vezie, je Sabínin frajer. Dnešný večer mala byť s ním, ale napokon išla so mnou. Vďaka Bohu aspoň niekto sa nado mnou zľutoval.

Vystúpili sme pri nejakej budove, v ktorej som ešte nebola. Sabína tvrdí, že to je tu super. Dá sa tu jesť, piť a aj tancovať. Mne to bolo viac menej jedno kam ideme.

Z vnútra to vypadalo celkom moderne. Po ľavej ruke som mala stoly, pri ktorých sa jedlo a po pravej len také vysoké okrúhle stolíky na poháre.Pred nami bol dlhý pult, ktorý znova na ľavej strane mal servítky, kečup, soľ a na pravej slamky. Akoby tu bola nejaká pomyslená stena, ktorá tieto dve časti od seba oddeľovala.

Objednali sme si vodku s džúsom a postavili sa k jednému z tých vyšších stolov. Pár metrov od nás bol oblúk na miesto dverí, podobný ako máme v byte, len väčší a za tým oblúkom sa už tancovalo. Nebolo to tu preplnené, čo bolo len dobre a cítila som sa tu celkom príjemne. Po ďalšom kole vodky s džúsom prišla reč na Mattíasovu oslavu. Povedala mi, že vtedy spala s mojím bratom. Tá noc ma neprestáva prekvapovať.

„Mali ste potom ešte niečo spolu?" vyzvedala som.

„Nie, pred tým sme spolu chodili a obidvom sa nám asi vrátili spomienky," usmiala sa na mňa takým úsmevom akoby znova spomínala. Neskôr som jej prezradila čo sa v tú noc stalo mne a nechcela mi uveriť. Nuž bola to pravda. Dali sme si ešte dve rundy a vybrali sa tancovať. Skákali sme, krútili sa a bláznili. Len my dve. Konečne som sa zabávala. Napriek tomu, že vonku bola zima tu dnu mi bolo dosť teplo.

Tancovali sme len na pár pesničiek a potom sme sa išli znova napiť. Teraz hrali fakt hrozne. Zobrala som si fľašku minerálky a Sabína zatiaľ objednala dáke ružové alkoholické kokteily. Vyzerali chutne. Veľa sme sa rozprávali, cítila som sa uvoľnene a neprestajne som niečo rozprávala. U Sabíny mám pocit, že sa jej môžem zveriť so všetkým a ostane to medzi nami. Pôsobí tak dôveryhodne. Možno to bude tým, že študuje psychológiu a podobne sa cítim aj pri pani Amariovej. Možno ma Sabína berie ako svojho pacienta. Je to so mnou naozaj zlé, mám už dve psychologičky. Presne toto mi prišlo tak vtipné, že som sa rozrehotala ako keby mi niekto povedal veľmi dobrý vtip. Potom som jej vysvetlila dôvod môjho smiechu.

„Čože? Si samé prekvapenie, nevyzeráš, že si nejaký prípad," pokrútila hlavou a dopila drink, „poď hrá super pesnička." Vzala ma za ruku. Na rýchlo som hodila do seba zvyšok drinku, ktorý bol dosť silný a nechala sa ťahať Sabínou. Na parkete bolo tentokrát viacej ľudí, čo mi absolútne neprekážalo. Musela som si odskočiť na záchody a to púšťali super hudbu. Boli sme tu už skoro dve hodiny. Upravila som sa v zrkadle a utekala za Sabínou, nemôžem ju tam predsa dlho nechať samú. Pri toľkom alkohole čo som vypila, nebol beh správna voľba. A tak som sa potkla o vlastnú nohu a natiahla som sa na zemi.