Škoricový sen

✿Tridsiata šiesta kapitola✿

„Kto to bol? Si naozaj v pohode?" vypytoval sa ma sniežik. Očami som hľadala Tía. Zbadala som ho, vydesene na mňa pozeral a sedel na boku svahu. Usmiala som sa na neho.

„Milý môj, toto bol Oliver..myslím, že som, ale bolí ma celé telo," priznala som a zúfalo na neho pozrela. Vypleštil na mňa oči.

„To bol on?" neveriac na mňa hľadel s tými veľkými očami. Prikývla som mu a musela som sa usmiať. Jeho výraz tváre bol vtipno-rozkošný. Pomaly sme sa pustili dole a sniežik sa ma na Olivera v kuse vypytoval.

„Nie si gej že?" musela som sa spýtať. Nedalo mi to. Hoci jeho výraz mi hovoril o všetkom. Hneď ako som to vyslovila som sa začala hlasno smiať. Dobre, beriem späť.

„Ako ti to mohlo napadnúť? Možno si zvyknutá, že po tebe chlapci hneď vyštartujú, ale ja ťa beriem ako sestru a pýtam sa na neho, lebo chcem vedieť ako sa cítiš," vysvetľoval. Bolo to skvelé počuť to od neho. Objala som ho a vyškerila sa na neho. Dali sme si ešte dve jazdy, na viac som sa už nezmohla. Naozaj ma všetko bolelo a ešte po tom páde to bolo len horšie.

Rozlúčili sme sa. Najradšej by som ostala s nimi, ale musela som si oddýchnuť. Uvidíme sa až zajtra, snáď to dáko prežijem. Čakala som dole, či nezazriem niekoho z rodiny. Za krátko ku mne prišla mamina. Už aj ona mala dosť. Počkali sme na ostatných a išli naspäť.                                           

Vedela som prečo si balím plavky. Tak trocha som čakala, že ocko prenajme niečo s vírivkou. Napustila som si vodu a zapla bublinky. Prezliekla som sa a ľahla si do vody. Bola príjemne teplá. Trysky mi masírovali ubolený chrbát a zadok. Uvoľnila som sa a užívala si krásny moment. Mysľou som blúdila po mojej zelenookej škorici. Musela som sa pousmiať nad tým názvom. Mala som zažmúrené oči a dýchala vôňu z vody, ktorá tam bola vďaka môjmu sprchovému gélu. Vyprázdnila som si hlavu, konečne, a nechala vírivku plniť si svoju úlohu. Mohla by som tu sedieť aj celý deň. Po celej miestnosti bola hustá para. Svaly som už nemala také stiahnuté a driemalo sa mi. Nechcela som, ale vyšla som z vody. Bola už celkom studená, no skôr som sa bála, že tam zaspím.

Omotala som okolo seba uterák a išla do sauny. Neviem čo ma to pochytilo, chcela som sa len zregenerovať a na nič nemyslieť. Kvapky vody vyschli a nahradili ich kvapky potu. Bolo tam tak teplo. Ostatní so mnou túto kúru neuskutočňovali, ich smola. Ja si to užívam ako sa len dá. Nevedia o čo prichádzajú.                                            Viečka sa mi už znova zatvárali, no ani tu som nemohla zaspať už teraz sa mi zle dýchalo. Po dvadsiatich minútach som odtiaľ vyšla. Cítila som sa tak čisto, prirodzene a voľne. Chcela som byť ku každému milá, mala som proste skvelú náladu.                                                                                          Ako prvú som zbadala Stellu, aká je len rozkošná. Uštipla som ju do líc a dala jej pusu na nos. Pane bože! Citila som sa ako nafetovaná, a to som bola jednoducho šťastná. Chcem všetkých objímať a pomáhať im.                                                                                                                                                          Vošla som do izby a ľahla si na posteľ. Aaach.. či to je len krásny deň! Pomyslela som si. Aj keď som bola plná všetkých skvelých pocitov, zmohla ma únava.

„Cara, zlatko ideme na svah. Vrátime sa tak za dve hodiny. Alebo chceš ísť s nami?" prihovárala sa  mi mamina. Ťažko som rozoznávala čo vraví, ale niečo som si domyslela a pospájala to.                               „Choďte," zamrmrala som do periny a obrátila sa na druhý bok. Pohladila ma po vlasoch a odkráčala preč. Už som to len ja, ticho a posteľ. Pozakrúcala som sa lepšie do paplóna a znova usnula.