Škoricový sen

✿Štyridsiata piata kapitola✿

Zobudila som sa na stŕpnutú ruku. Ležala som na bruchu, ja tak nikdy nespávam. Predlaktie mi viselo z postele a druhu ruku som mala pod hlavou. Otočila som hlavu a krk ma parádne zabolel. Perinu mal Oliver celú len pre seba, ja som nemala prikrytý ani milimeter štvorcový. Naskytol sa mi pohľad na Olivera spiaceho na polovici môjho zadku objímajúc mi nohy. Zachichotala som sa. Au.. Už si vôbec necítim ruku. Zašepkala som nech sa zobudí, no ani ho nehlo. Pomykala som zadkom a nič. Urobila som to znova. Jemne sa usmial a rukou mi siahol na druhú polovicu zadku. Z jeho ruky sálalo také príjemné teplo. Hlasno som si vzdychla.

„Oliver, pusti ma!" povedala som mu so smiechom. Hladil ma po mojom sedacom aparáte s prihlúpym úškrnom a ja som nedokázala zadržiavať smiech. Jeho dotyk paralyzoval.

„No ták, za chvíľu dostanem krč do krku," snažila som sa vykrútiť z jeho stisku. Nakoniec sa konečne prevalil na chrbát a asi ďalej spal. Urobila som si krátky strečing krku a ruky. Vstala som a išla si umyť zuby, v ústach som mala pachuť alkoholu.

„Kto je krásny psíček? Áno ty,"prihovárala som sa Suši hladkajúc ju po chrbte. Vypustila som ju na záhradu a nie dlho ju sledovala. Ešte bolo len pol deviatej, v dome bolo úplne ticho. Ja som bola perfektne vyspatá až na miernu bolesť v krku. Rozhodla som sa, že urobím Oliverovi raňajky, snáď to ocení a budú mu chutiť.

Utrela som Suši labky a hrala sa s ňou. Rozkaz sadni už dokonale ovláda. Škrabkala som ju po brušku a ona na mňa hľadela so psím úsmevom a vyplazeným jazykom. Dala som jej pusu na hlavičku a zobrala tácku s jedlom. Nie je to prehnané? Že som mu urobila raňajky do postele? Dúfam len, že nie lebo sa prepadnem od hanby.

Vstúpila som do izby, pri zistení, že tvrdo spí som len položila jedlo na stôl. Rýchlo som vybrala foťák a odfotila si ho, musela som. Keby ma niekto videl, povie si, že som možno ním posadnutá. Pravdou len bolo, že som si ten pohľad skutočne užívala. Nenápadne som odložila fotoaparát a prezrela správy. Nič nové. Rozhodla som sa, že si ho ešte vychutnám.

Ľahla som si späť k nemu a pozerala na toľkú dokonalosť. Prikrytý bol len do pol pása, takže som sa mohla kochať koľko som chcela. Ležala som presne oproti nemu, celá posteľ voňala ako on, to znamená, že krajšie už voňať nemôže.

Mykla som sa keď si ma jeho ruka z ničoho nič pritiahla k sebe. Počkať asi som zaspala. Áno, zaspala som, ale už som hore. Zobudil ma jeho dotyk. Cítila som jeho teplý dych na mojom krku a hneď na to jemný božtek. Asi najpríjemnejšie zobudenie. Chvíľu som si užívala jeho teplo a potom si ma otočil sebe.

Prudko som dýchala, nevedela som čo chce urobiť. Pozerala som do tých žiarivo zelených očí. Videla som v nich všetko čo som chcela vidieť, istotu, túžbu a lásku. Zrakom som preskúmavala jeho telo, keď ma prevalil na chrbát a týčil sa nado mnou podopretý lakťom. Pohľad pre bohov! Tento pohľad si asi zapamätám až do smrti. Jeho hlavu osvetľovali slnečné lúče, ktoré sa predierali cez žalúzie. Tvorilo to taký anjelský dojem, úplne som sa na neho zahľadela a nič iné nevnímala.

Privlastnil si moje pery tým svojím krásnym spôsobom. Rozplývala som sa. Spolupracovala som s ním veľmi rada. Znova vo mne vzbĺkol ten plameň, ktorý dokáže vo mne rozhorieť len on. To už niečo znamená! Musí to predsa cítiť rovnako. Rukou mi siahol pod tričko, keďže som nemala podprsenku dostal sa veľmi rýchlo k tomu čo chcel. Z úst som vypustila tlmený ston. Chytil mi spodnú peru medzi zuby a naberal nový dych.

Cítila som sa skvele, možno som tak aj vyzerala. Súdila som to z jeho pohľadu. Zvalil sa na posteľ a mňa potiahol s ním tak, že teraz som bola hore ja. Tento krát som ho začala bozkávať ja a on ma pevne chytil za boky. Nikam mu neujdem. Nemôže to byť takto navždy? To by bolo asi až príliš perfektné. Naše jazyky viedli nemilosrdnú vojnu. Toľko vášne čo má on, nemá hádam nikto. Cez tenkú látku som cítila všetko, čo sa mu tam dole deje. Uškrnula som sa do bozku, nadýchla sa a ďalej sme pokračovali. Ja som šťastná, on je šťastný čo nám chýba? Zakvačil si palec o gumičku mojich pyžamových nohavíc. Zavzdychal moje meno, ten zvuk sa mi ozýval v hlave ako v jaskyni.. Rozochvela som sa od večného vzrušenia a prílišnej radosti. V tom som započula ako sa otvorili dvere. Rýchlosťou svetla som sa otočila a zbadala v nich Mattíasa s otvorenými ústami a Sušienkou na rukách. Dopekla!