Škoricový sen

✿Šesťdesiata prvá kapitola✿

Predomňou stála krabica, nebola ani veľká mohla mať tak päťdesiat centimetrov. Toto má byť tá jeho nová frajerka? Porazí ma z neho!! A to som si myslela, že už dostal rozum. Zatiaľ čo som stále nechápala ako mi toto mohol urobiť, sa tí dvaja celkom hlasno rozprávali.

„Vieš ako sa cítim?!" rozkrikoval sa Matt, „na toto si nebudem vedieť zvyknúť." Oliver mu na to nič nepovedal, hoci ja by som mu najradšej oznámila, že si na to bude musieť zvyknúť. Aký ma s nami problém? Hlasno som si povzdychla a prešla rukou po čele.

„Už to nerobte. Nie, predo mnou. Ten cucflek si zakry kým príde Alísa. A teraz...tadáá. Moja frajerka," povedal už pokojným hlasom a ukázal na škatuľu pred mojimi nohami. Jasné, že nemal babu. Čo som si myslela? Prevrátila som očami. Oliver sa chytil za krku a pozrel na mňa pohľadom toto-ti-nedarujem, no nie takým tým nahnevaným skôr dravým spôsobom. Ja som sa len diabolsky uškrnula a zohla ku krabici.

„Dúfam, že tam nie je ďalší pes," uchechtla som sa. Matt len pokrútil hlavou a podišiel ku škatuli. Rozbalil to a ja som nevedela čo robiť. Nachádzal sa tam nový Iphone 7 a tenučký MacBook. Chytila som sa za hlavu a stále som nechápala. Nasilu som sa zasmiala a nechápavo pozrela na brata.

„V hĺbke duše som čakala, že to bude aspoň niečo živé. Ty si utratil toľko peňazí za počítač a mobil od Applu? Dochádzajú nám peniaze a ty si kúpiš také drahé nepotrebné veci?" jačala som po ňom ako jeho matka alebo minimálne priateľka. Viem, že to znelo ako keby sme nemali z čoho žiť. No snažila som sa nejak šetriť a všetci sme prispievali na byt. Očividne má viac peňazí ako som čakala.

„Prepáč....povedala si nepotrebné? Mám ti deklarovať všetky motívy prečo som si zaobstaral nové elektrotechnické zariadenia?" vytiahol na mňa svoje právnické kecy. Neubránila som sa zagúľaním očami. Škodoradostne sa na mňa vyškeril. Vytiahol dva strieborné príliš drahé predmety a išiel na pohovku. Kopla som do krabice, aby mi nestála v ceste a pobrala sa do kuchyne.

„A čo sa týka peňazí. Hovor o sebe ja mám ešte dosť aj keď som si teraz poriadne buchol po vrecku. Tráva mi skvelo vynáša," priznal a zapínal si nové hračky.

„To som nepotrebovala počuť," oznámila som a zalievala si čaj. Sadla som si k nemu na gauč a hľadela na Matta.

„Môžeš mi prestať slintať na notbuk?" podpichol ma a šibol po mne pohľadom.

„Len skúšam vodeodolnosť," bránila som sa. Obaja sme sa zasmiali. Vstúpil do izby Oliver.

„Cara máš make-up? Či púder či čím to zakryjem?" strácal nervy. Očividne vo svojej skrini nič dobré nenašiel.

„Niečo by sa našlo," zamyslela som sa a išla do kúpelne. Oliver ma zatiaľ nasledoval.

„Žiadne prasačinky!" zakričal za nami Matt, vedela som, že sranduje. Prehľadával som najhlbšie kúty skriniek a napokon som vytiahla make-up. Podala som mu to.

„Nedáš mi to tam ty?" skrivil tvár a prosebne pozrel. Prikývla som a vytlačila si na prst kúsok telovej farby. Natierala som mu to na krk a on ma zatiaľ sledoval s nepatrným úsmevom.

„Na čo ti je Alísa, keď chceš mňa?" skúsila som šťastie. Myslela som to viac menej vážne, no malo to vyznieť zábavne. Na chvíľu sa akoby zamyslel.

„Neviem," mykol plecami, „chcem asi aj ju."

Ó môj bože!! Práve priznal, že ma chce! Nie tak priamo, avšak mne to takto stačí. Usmiala som sa nad tým, pokým som si neuvedomila, že ten chalan predo mnou vlastne ani nevie čo chce. Naštvalo ma to a následne som sa pod prúdom myšlienok zamračila. Vytlačila som ďalšiu vrstvu a zakrývala dôkaz našej spoločnej chvíle, krásnej chvíle. Ktorá moju myseľ neopúšťala ani náhodou. Stáli sme tak blízko, nedalo sa mi nemyslieť na to ako ho znova bozkám a zaborím prsty do jeho hnedých vlasov.