Škoricový sen

✿Štyridsiata šiesta kapitola✿

Suši sa zaprela o mňa prednými labkami, asi nech si všímam ju, nie toho idiota! Konečne ho pustila a on pokračoval von z nášho domu. Mala som neskutočné nervy. Prechádzal okolo mňa, pozrela som sa na neho so slzami v očiach. Boli spôsobené toľkým podráždením a bolesťou. V jeho očiach sa mihol náznak ľútosti a prešiel popri mne. Chcela som niečo tým dvom povedať, ale mala by som roztrasený hlas tak ako dych. Tak som si len sadla na pohovku a pomaly odpíjala z už nie tak horúceho nápoja. Maličká mala položenú hlávku na mojich stehnách a dodávala mi istú energiu.

*

Nie! Neverím, že zajtra je už zase škola. Prešlo to tak rýchlo. Od toho incidentu s Oliverom sa už vlastne nič také nestalo. Nový rok sme oslávili spolu s rodičmi. Mali sme pekný ohňostroj, Matt ani nebol doma počas tejto udalosti. Ak mám priznať asi mi to tak aj vyhovovalo, lebo tu nebol ani on. Síce som ho nemala na očiach, ale v hlave v kuse. Nech robím čo robím, neviem ho vyhodiť zo svojej mysle. Aj keď mi urobil, to čo urobil, myslím hlavne na tie krásne chvíle. Možno to je divné, no len ja sama viem nad čím premýšľam. Nik iný. Boli sme pozrieť starkovcov, aj krsných rodičov a stretla som sa takmer s celou rodinou. Som rada v kruhu rodiny cítim sa tam svoja a nemusím sa na nič hrať. Vlastne to ani inde nerobím, ale rodina je rodina. Cez tieto prázdniny sa mi dosť obohatila zbierka kresieb, hlavne o zamilované páry, ale aj všeličo iné. Pár krát som si bola aj poudierať do vreca a nechať všetko vyplaviť potom. Suši ma už celkom počúva, ale zničenie otcových topánok nebolo pre ňu správne rozhodnutie. Neudrela som ju, jasné že nie. Len som sa na ňu hnevala, vycítila to. Je veľmi inteligentná, no stále je to šteňa a také veci predsa šteňatá robia. Otec to bral s rezervou aj tak má takých topánok veľa, teda aspoň veľmi podobných.

Netuším ako zajtra vstanem, keďže som spávala do desiatej. Nuž, dáko to len zvládnem. Ťažko som si vzdychla a napchala učebnice do tašky. Zišla som dole, pozrieť čo robí zvyšok rodiny a tiež som mala chuť na nejakú sladkosť. Rodičia pozerali nejaký akčný film, to bolo celé osadenstvo. Stella bola určite zalezená v izbe a Matt, neviem či je doma alebo von. Mala som s ním taký divný sen, že ho zbili. Mal celú doráňanú tvár, monokle, krvavé miesta, no jednoducho príšerné. Bála som sa o neho a stále sa bojím. Mám ho rada a záleží mi na ňom, veď brata mám len jedného. No, ak nerátam Elíasa.

Usmiala som sa a pokúsila sa o rozhovor s mamkou. Bola až príliš zapozeraná, tak som ich nechala a išla pohľadať niečo pod zub.

V izbe som do seba napchala jablko a keksíky a dokončila ďalšiu kresbu. Som s tým spokojná, vyzerá to naozaj super.

Neskôr som si išla umyť zuby a uložila sa do postele. Ešte som si nastavila budík a trochu čítala knihu. Suši už pri mne spinkala.

Ráno som nevyzerala až tak zle, ako som si myslela, že budem vyzerať. Umyla som si tvár studenou vodou, čo ma dobre prebralo. Dala som si špirálu a trochu farby na líčka. Vlasy som si stiahla do copu, rozlúčila sa s mojím klbkom radosti a znechutená išla do školy.

Zložila som si veci a usadila sa v učebni. Dnes som tu bola skôr ako obyčajne. Onedlho si ku mne sadla Alísa, zvyčajne nesedávame spolu. Vyzerala byť natešená a plná energie, čo sa vôbec nehodí na prvé ráno po prázdninách. Čudesne som na ňu pozrela a ona si s úsmevom vzdychla a vyložila sa pomôcky.

„Aké si mala prázdniny?" začala a hľadela mi priamo do očí. Rozmýšľala som čo jej poviem. Hneď mi napadol Oliver a tak som chcela povedať, že nie najlepšie, ale potom som si spomenula na Suši a musela som sa usmiať.

„Výborné a ty?" odpovedala som.

„Úžasné, spoznala som jedného krásneho chalana, je to kamarát môjho brata," vyhŕkla veselo. No jasné, chcela sa pochváliť. To mi na ňu vôbec nesedelo, prišla mi ako taká sivá, tichá myška. Znovu mi na um prišiel Oliver veď aj on je kamarát môjho brata, preletel mnou nepríjemný pocit. Určite to nebude on. Aj keby bol mi to môže byť predsa jedno! No aj tak som zostala znepokojená. Nechcela som ďalej vyzvedať, hoci ma to veľmi zaujímalo. Nie kvôli nej, ale kvôli istote, že to nie je on. Viem, je primitívne myslieť si, že z toľkých chalanov to bude práve Oliver. Tak som sa len silene usmiala a zahryzla si do pery. Každú chvíľu mal už prísť učiteľ. Nekonečná prestávka.