Škoricový sen

✿Dvadsiata šiesta kapitola✿

Zobudila som sa na to že Ruth vtrhla do mojej izby. Vybrala mi oblečenie zo skrine a hodila mi ho na posteľ. Nachystala učebnice na dnešný deň asi počas minúty. Prezliekla som sa, popritom som ešte stále spala.

„Dobré ráno princezná, chcem stihnúť prísť na čas. Tak si švihni," pozdravila a čakala kým sa vymotám. Vybavila som si rannú hygienu a v polo spánku som už bola na ceste do školy. Boli sme oblečené takmer rovnako biela mikina a čierne nohavice.

V triede Ruth všetci vyobjímali dokonca aj Britta. Na matematike mi myseľ zas zablúdila k Oliverovi. Myslela som na to ako mi včera olízal tvár alebo keď som mu viazala kravatu. Čo by so mnou stváral? Stratila som sa.

„Brenemanová, k tabuli," vyzvala ma učiteľka. Vôbec som netušila o čo ide, prečo mám isť k tabuli?  Keď som kráčala k učiteľke Mikael ma potkol a ja som skončila na kolenách. Necítila som sa trápne, zaujala som voči všetkým ľahostajný postoj. Povedala som, že som sa potkla o tašku, no profesorka ma posadila a vyvolala niekoho iného. Vďaka bohu. Zvyšok vyučovania sa už nič také nestalo.

Neorganizovane som búchala do vreca. Potrebovala som sa vybúriť. Priplichtil sa ku mne Mason a ťahal ma do ringu. Je neodbitný. No lekcie, ktoré mi dával teraz boli aspoň účinné, bola to sebaobrana. Ako napríklad čo keď ťa niekto drží silno za zápästia a nechce pustiť, alebo keď ťa niekto chytí za vlasy. Všetko sme si to potom zopakovali a na koniec si so mnou chcel dať znova zápas. Zistila som, že je rád keď mi môže dokázať, že mu nesiaham ani po členky, teda aspoň to si myslí. Vôbec sa  mi nechcelo s ním bojovať, videl to, ale nezaujímalo ho to.

Prijímala som jeho údery, avšak ja som mu nedávala žiadne. Podkopol ma tak rýchlo, že som si to nestihla uvedomiť a už som na zemi lapala po dychu. Dosť silno mi buchla hlava o zem a tiež ma zabolelo aj rameno. Zazrela som na neho a držala sa za hlavu. Bolo to od neho skutočne hnusné! Videl, že dnes sa do boja nemám a zákerne to využil.

„Nevidíš, že už má dosť?" ozval sa jeden z tých najmakanejších z klubu a ukázal na mňa rukou. Dunilo mi v hlave, som rada, že som si ju nerozbila a nechcel sa mi ustáliť dych. Horko-ťažko som sa postavila. Mason čušal a ja som odišla zo zápasiska. Magor!! Jedna mužatka sa ma spýtala či som v pohode. Len som jej prikývla, ale stále sa mi točilo v hlave. Prezliekla som sa a trochu som stratila stabilitu. Musela som si sadnúť aby sa mi prestala motať hlava. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla som z budovy.

Studený vietor mi fučal do tváre. Prichytila som sa zábradlia pretože som sa zase cítila malátne. Do kelu s tým!

Dostala som sa dáko domov, osprchovala a začala čítať. Volala mi Ruth ohľadom dákych pírsingov a tetovaní, ale vôbec som ju nepočúvala, už som bola unavená. Popriala som jej dobrú noc a zrušila. Mobil som položila na nočný stolík vedľa postele.

Keď som dočítala, rozplaka som sa. Och, skončilo to tak zle. Ostala som z toho sklamaná a zatvorila knihu, musím vedieť ako to bude pokračovať.

V škole sme mali dáku bizarnú prednášku o živote vysokoškoláka. Ja som mala rozum zas inde. Stále sa mi vybavovali Kevinove oči. Od včera som mala poriadnu modrinu na ramene, ale natrela som si to čarovným krémom od pána doktora, lenže aj tak to bolelo. Cestou zo školy mi Ruthana básnila o tetovaní, ktoré si chce dnes dať urobiť, požiadala ma aby som tam išla s ňou ako podpora. Občas jej poviem Ruthana viem, že to nemá rada tak isto ako keď mi ona povie Carol. Veľmi rada s ňou pôjdem, možno si aj ja dám nejaké spraviť. Je to na celý život nemôžem sa rozhodnúť za pár hodín, takže som to zatiaľ predsa len zamietla.

Mali sme sa stretnúť v jednej kaviarni, ktorá mala byť blízko toho tetovacieho štúdia. Vyzeralo to tak, že som tu prvá keďže som Ruth zatiaľ nevidela. Sadla som si a poobzerala sa po miestnosti ešte raz. Objednala som si nesýtenú minerálku a rozhodla sa, že jej zavolám. Vytiahla som mobil z vrecka a niekto si ku mne prisadol.

Ten niekto bol Kevin. Pozdravil ma a začal rozhovor. Odpil si zo svojho farebného kokteilu, ktorý vyzeral lahodne.

„Chceš ochutnať?" spýtal sa a posunul vysoký pohár ku mne. Asi si všimol slinku, ktorá mi stiekla po brade pri pohľade na ten pohár. Chcela som odmietnuť, ale moja vlastnosť všetko ochutnávať zvíťazila. Priložila som pery k slamke a potiahla. Bolo to dobré. Cítila som tam kokos a ešte dačo iné. Slušne som poďakovala. Videl, že mi zachutil.

„Chceš ho? Objednám si ďalší," ponúkol sa. Správal sa asi až príliš milo. Teda nebola som zvyknutá, že by sa ku mne tak chalan správal.

„Neprosím si, ale ďakujem," odmietla som a strčila si prameň vlasov za ucho. Volala som Ruth, ruku som mala položenú na stole a Kevin mi ju chytil. Zistila som, že som mala byť vlastne v úplne inej kaviarni. Zdvihla som k nemu zrak a vrúcne sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätovala, no nebol úprimný. Zložila som a objavil sa pri nás Oliver.

„Cara, konečne som ťa našiel, poď ideme preč,"povedal a chytil ma za ruku, ktorú držal Kevin. Vážne? Čo zas vystrája? Pozrela som na neho zmäteným pohľadom.

„Kam?" pýtala som sa. Prísne na mňa pozrel a stlačil mi zápästie. Vytrhla som mu ruku zo zovretia. Kevin podľa mňa vôbec nie je zlý.

„Oukej.." poznamenal Oliver a prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov. Rozmatnil sa mi zrak, od tak prudkého pohybu, ale rýchlo sa naspäť zaostril. Všetci na nás hľadeli, ale jemu to bolo zreteľne jedno.

„Pusti ma, musím ísť zaplatiť," vzpierala som sa.

„Kevin to zaplatí," povedal a bral ma preč. Prevrátila som očami a zafunela. Zakývala som Kevinovi a opustili sme budovu. Búchala som mu do zadku, bavilo ma to. Mal ho taký svalnatý a... Och..nečakala by som že niekedy budem opisovať aký ma Oliver zadok, ale páčilo sa mi doň biť. Tľapol mi po mojom a pokojne povedal: „Kľud cica, viem že mám dobrý zadok."

Viem, že to vedel. Sebavedomie mu teda nechýbalo, ale pristalo mu. Nevidela som mu do tváre, no vedela som, že usmieva. Ešte nikdy ma neplesol po zadku, zašteklilo ma v podbrušku. Chcem aby to robieval častejšie.

Prišli sme k jeho čiernemu autu. Položil ma a nastúpil doň. Spamätala som sa a uhladila si oblečenie. Tiež som nastúpila. Zvnútra auto vyzeralo veľmi útulne. Reálne v jeho aute sedím po prvý raz. To mi pripomenulo môj vodičák. Minulé testy som pokazila a asi za mesiac mám ďalšie.

Na spätnom zrkadle má zavesené miniatúrne boxerské rukavice. Usmiala som sa. Na zadnom sedadle mal nejaké tašky a oblečenie. Do nosa mi udrel smrad cigaretového dymu. Pokrčila som nosom, je to odporný puch. V aute sa usadil ako kliešť.

„Fajčíš?"vyletelo zo mňa, hoci som nikdy na Oliverovi nezacítila cigarety.

✿✿✿✿

Taká celkom nudnejšia kapitolka..no aspoň sa Oliver stará o Caru a rozpráva sa s ňou normálne :) ... dúfam že sa páči. Ďakujem <3