Škoricový sen

✿Dvadsiata siedma kapitola✿

Vlastne ani neviem prečo som chcela aby povedal nie. No asi by som nezniesla možnosť, že by si rád zapálil.

„Nie, jeden idiot si tu raz zapálil. Od vtedy to nejde vyvetrať," objasnil mi a pošúchal si nos. Myslím si, že mi Oliver o Kevinovi klamal. Ale prečo by to robil. Odpoveď som nepoznala, ale teraz som chcela ísť čo najskôr za Ruth. Stála som sa pozerala na zadné sedadlo ako by som tam niečo hľadala.

„Odvezieš ma prosím do nejakej kaviarne pri tetovacom štúdiu?" žiadala som ho a vyzerala von oknom. Znova som nazrela dozadu.

„Fajn," odvrkol podráždene a prezrel si ma. Pod bundou mal sivé tričko, ktoré mu pekne obťahovalo svaly. Naštartoval a vyšli sme z parkoviska. Po ďalšom pohľade na zadné sedadlo ma okríkol.

„Čo tam furt čumíš!" osopil sa na mňa. Až ma myklo ako to odporne povedal. Bola som z jeho správania prekvapená. Myslela som, že toto je už za nami. Usmievavý pán Nelson bol preč. Chcela som mu odpapuľovať, ale nemala som slov.

Vyhodil ma pri nejakom bare, poďakovala som mu. Nič nepovedal a rýchlo sa vytratil. Už zas raz mi pomotal hlavu. Vošla som do baru a hneď mi do očí udreli Ruthine hrdzavé vlasy. Zbadala ma a postavila sa od baru.

„Konečne!" zvolala a objala ma. Vdýchla som jej vôňu. Ťahala ma dákou úzkou chodbou dole schodmi. Zrazu sme sa zjavili v tmavej miestnosti. Po stenách boli obrazy potetovaných tiel žien i mužov. Bolo tam dosť ľudí, čo by som neočakávala. Vybrali sme sa k jednej žene. Bola veľmi pekná, mala potetovanú celú ruku a bohvie čo všetko ešte. Červené vlasy mala zopnuté hore do drdola a pírsing v obočí sa jej veľmi hodil. Najviac ma zaujalo asi ďalších päť dierok v uchu. V každom mala inú náušnicu, páčilo sa mi to a veľmi som zvažovala či si to nedám spraviť. Bolo vidno, že títo ľudia žijú iným štýlom. No necítila som sa tam vôbec nepríjemne, práve naopak. 

Ruth sa usadila a vystrela ruku. Rukáv si vyhrnula nad plece. Mala som hádam strach ešte aj za ňu. Už pred tým mi ukazovala obrázok toho čo si ide dať. Bola to líška čo ju dosť vystihovalo. Nebola prefíkaná ani falošná skôr to robili tie krásne ryšavé vlasy a skutočnosť, že jej obľúbené zviera je líška. No občas sa presne tak lišiacky usmiala alebo pozrela na mňa takým pohľadom. Bolo to jednoducho jej.

Sarah zapla prístroj a pustila sa do toho. Ruth mi stlačila ruku nie preto, že by ju to nejak veľmi bolelo ale videla som jej v tvári to nadšenie. Myslím si, že aj tak to muselo dosť bolieť.

Netrvalo to dlho a už jej hornú časť ramena zdobila čierna líška s veľkým chvostom ozdobeným rôznymi ornamentami. Nebolo veľké, Sarah tetovanie zalepila a Ruth išla zaplatiť. Rozhodla som sa, že si dám spraviť dve dierky, bola som z toho dosť natešená. Viem, že to nie je nič extra, no páčilo sa mi to.

Rýchlo mi to Sarah prepichla. Tieklo mi dosť krvi a celkom to bolelo, avšak dalo sa to zniesť. Potom ma ešte poúčala ako si to mám čistiť a podala mi obyčajnú striebornú náušnicu. Zaplatila som a vyšli sme. Pravé ucho som mala červené a keď sme vyšli na studený vzduch zaštípalo to.

Bola som si ešte kúpiť pokračovanie tej úžasnej knihy a išli sme domov. Ruth bola taká veselá. Ja tiež, ale nešlo mi do hlavy to Oliverovo správanie. Doma si ma mamka prezrela a iba pokrútila hlavou. Nič mi na to nepovedala a stratila sa v dome. Veď o nič veľké nejde.

Ruth ma pozvala ku sebe domov. Hoci som chcela vedieť ako sa bude ďalej vyvíjať dej, išla som ku svojej jedinej a zároveň najlepšej kamarátke. Jej mamina nám urobila horúcu čokoládu so šľahačkou, ktorú som mala tak rada. S Ruth sme mali vždy tému, či už to boli kocky ľadu alebo ponožky. Spýtala som sa jej na Kevina. Povedala mi, že ho nepozná dobre, ale raz sa s ním bozkávala. Neprekvapilo ma to, nechcem vedieť s koľkými babami sa bozkával. Neskôr sme sa bavili o rôznych chalanoch.

No Oliver Ruthinu nikdy nepriťahoval ani ona jeho. Vôbec som to nechápala pretože obidvaja kypeli atraktívnosťou. Možno sa medzi nimi stalo niečo kvôli čomu sa nemajú radi alebo o ňom vie niečo čo ja nie. Koniec koncov nepáčil sa jeden druhému. Mne to tak vyhovovalo. Teraz neviem prísť na to prečo, ale som rada, že nemajú medzi sebou blízky vzťah.

Rozprávala som je o tej fantastickej knihe, o tom čo robil Oliver keď som piekla a to čo urobil dnes v aute.

„Oliver je strašný egoista a blb, už som ti to vravela," priznala a pokývala hlavou. Časť vo mne chcela moju priateľku okríknuť za to ako ho nazvala, no časť jej pritakávala. Ten chlapec mi rozdvojuje myseľ. Vôbec sa mi to nepáči. Och... spomenula som si za pár dní mám znova sedenie.

Od Ruth som odišla v neskorých hodinách. Videla som, že ona by ešte rozprávala a rozprávala, ale mňa už ťahala únava. Prichystala som si veci do školy a išla si ľahnúť. 

Nový deň sa začal krásne. Všetko bolo pokryté bielou vrstvou snehu a svietilo slnko. Dnešný deň bude skvelý! Povedala som si. Obliekla som si kaki nohavice a biely svetrík. Konečne som nevyzerala ako strašidlo. Oči mi jasali radosťou, čím to bolo neviem, no cítila som sa perfektne. Umyla som si zuby a išla si nachystať desiatu. Mala som chuť na niečo sladké. Siahla som po džeme. Chytila som ho za veko a v momente bol jahodový lekvár na mojich nohaviciach aj po celej zemi.

Och...to snáď nie! Dobre, pokoj. Rozbitý džem ti predsa nemôže pokaziť tvoj skvelý deň. Upokojovala som sa. Išla som sa chytro prezliecť a gate som dala do koša na špinavé oblečenie. Poutierala som podlahu a už bol akurát čas na odchod.

Cestou som sa šmykla na ľade, ale našťastie ma Ruth zachytila. Až kým sme neprišli do školy sme sa na tom smiali.                             

Hrala som sa s novou náušnicou v uchu a znudená počúvala profesorku. Cez prestávku mi Mikael vyžmýkal na hlavu špongiu. Čo fakt nemám rada je smrad tej zatuchnutej špongie. Fuj! Zachovala som pokoj, pretože toto mi môj deň taktiež nepokazí.

Ruth tam práve vtedy nebola, ale všetko som jej povedala. Hnevala sa asi viac ako ja. Britta sa stále líškala mojej Ruth, bola otravná. Už zas si ju privlastňujem, nie je len tvoja! No ani tým som sa nedala rozčúliť. Bol vo mne pokoj, prekvapivo, ale bol.

Po škole sme sa s Ruth zastavili na koláč, zvykli sme to robievať. Prišla som domov a znova som bola sama. Mamka v robote, ocko v Anglicku, Stella iste u kamarátky a Matt je von. Dnes som ale nechcela byť sama.

Práve som chcela zavolať mojej ryšavej líške, ale ona ma predbehla a už mi zvonila na dvere. Natešená som jej otvorila.

„Cara, odchádzam naspäť k otcovi mala som ísť až napozajtra viem, ale zmenilo sa to. Mrzí ma to. Ešte prídem zatiaľ sa maj, píšeme si," oznámila mi. Silno ma objala a nastúpila do bieleho auta, no tak fájn, budem sama. Do očí sa mi nahrnuli nechcené slzy, no potlačila som ich. Mal to byť dokonalý deň. Už len sa opiť a vyspať s Oliverom, pri tej predstave som sa zachvela. No včera sa správal ako totálny ...pajác.

Urobila som si špagety a zapla televízor. Niekto kráčal dolu schodmi, bol to Oliver. Nevedela som, že tu je takže tu bol určite aj Mattías.

„Nevedela som, že tu ste," poznamenala som a stále som na neho pozerala. Prehrabol si rukou vlasy a na tvári sa mu usadil arogantný výraz. Vedela som, že teraz mi nepovie nič pekné.

„Tak sory, ak som ťa v niečom vyrušil myslel som si, že už ti to robieva Kevin," utrúsil a pobral sa do kuchyne. Idiot! Ako môže niečo takéto vypustiť z úst? Vyzerá to tak, že niekto žiarli. Už ho k sebe nepustím bližšie než na dva metre, jediné čo vie je ubližovať mi. O čo mu dočerta celý čas ide?! Teraz som fakt nechápala! Môj deň bol už úplne pokazený. Vďaka nemu a samote, ktorá ma perfektne naplnila. Zamračila som sa a sedela na pohovke ako päť peňazí.

✿✿✿✿

No každý poznáme takéto "skvelé" dni :D...