Škoricový sen

✿Šesťdesiata štvrtá kapitola✿

Prebudila som sa. Počkať! To bol len sen? Prosím nie! V izbe bolo šero, predpokladala som, že je už dačo po šiestej. Vedľa mňa nikto nebol a zatiaľ všetko naznačovalo tomu, že sa nič neudialo. Prevalila som sa na brucho a nosom hľadala stopy po Oliverovi. Nemusela som hľadať dlho, keďže som tak voňala aj ja samotná, no už som tú vôňu mala v nose. Až o pár sekúnd na to som si uvedomila, že som vlastne ešte stále nahá. Usmiala som sa a povystierala. Z poza dverí bolo počuť hlasy a aj Sušienku. Obliekla som sa a trochu prevetrala izbu.

Vyšla som z izby a bola som v šoku. Na pohovke sedela Ruth, čo tu tá robí? Všetci štyria vrátane Suši sa na mňa pozreli.

„Ahoj," postavila sa Ruth. Podišla som bližšie ku nim, keďže sa všetci váľali na sedačke.

„Ahoj, čo tu robíš?" prekvapene som sa na ňu usmiala a objala ju. Posadila som sa vedľa Olivera a takmer okamžite mi naskočili zimomriavky. Nepatrne som sa usmiala a hodila po ňom očkom.

„Prišla som ťa p..." prerušilo ju Mattíasovo drgnutie. Otočila na neho hlavu a niečo mu pošepkala.

„Prišla so mnou. Chodíme spolu," oznámil mi brat a prehodil si okolo jej pliec ruku. No tak moment! Čože? Oni dvaja? Čo ešte stále snívam? Neviem, neviem či mám byť nahnevaná či šťastná alebo čo. Úprimne ma to dosť zaskočilo. Ruth na mňa ospravedlňujúco pozrela, no potom mykla plecom a usmiala sa.

„Kedy? Ako?," nechápavo som pozrela na nich a potom na Oliver, „vedel si o tom?"

Oliver len prikývol, iba ja som tam vyzerala ako vyoraná myš. Prečo mi o tom nepovedali skôr?

„No, už od februára a nejak sa to proste udialo," vravela Ruth zatiaľ, čo pohľad venovala Mattíasovi. Od februára? To je mesiac a pol. Stále to nedokážem pochopiť. Suši skočila na mňa a tu sa aj usalašila.

„Hneváš sa?" vyvalila na mňa tie jej čierne oči. Videla som ako Matt nechápavo pokrútil hlavou.

„No nie.. som poriadne prekvapená," priznala som a oprela sa o Olivera. Na jednej strane som šťastná, že s Ruth budem tráviť viac času, no bojím sa, že sa prestaneme baviť keď sa rozídu. To snáď tak skoro nepríde, môžem len dúfať.

„Bol som ju vyvenčiť," povedal Oliver a prehodil si cezo mňa ruku, Suši akoby razom ožila a začala mi olizovať tvár a potom aj Oliverovi. Na tvári sa mi mimovoľne usadil spokojný úsmev, prvý krát sme takto sedeli a mne sa to nesmierne páčilo.

„Ďakujem," pošepkala som a išla mu dať pusu na líce, no Matt sa očividne k tomu musel vyjadriť.

„Povedal som, nie predo mnou," pripomenul nám. No nejak nás to neovplyvnilo.

„Veď nič nerobíme, radšej sa venuj svojej frajerke," odvrkla som mu a pohodlne sa oprela o Olivera. Ruth na mňa hádzala zvedavé pohľady a úškrny.

„Počkať, oni dvaja. Sú akože spolu?" spýtala sa môjho brata. Hm..blbá otázka, keď sme to nevedeli ani sami. S Oliverom sme si vymenili pohľady a ďalej tomu nevenovali pozornosť ako ani Matt. Boli sme všetci spolu a bolo na super. Akurát by sa k nám hodil Elías, chýbal mi. Premýšľala som, že tento víkend pôjdem k nim, no ešte som sa nerozhodla. Teraz keď sme s Oliverom za dobre, nechcem veľmi od neho odchádzať. A od Elíasa nemôžem očakávať aby bol stále on ten, ktorý absolvuje takú dlhú cestu a míňa peniaze. Musím tiež priložiť ruku k dielu. Neviem, večer mu ešte zavolám. Možno by sa medzi nami cítil ako nejaké piate koleso na voze, ale ja by som mu rýchlo našla nejakú babu, napríklad niekto menom Stella.

Bože...obidvaja moji kamaráti, budú chodiť akože s mojimi súrodencami? To bude vyzerať akoby som ani nemala žiadnych priateľov, iba rodinu ak sa náhodu vezmú. Ale asi už priveľmi fantazírujem.

Skoro hodinu sme sa takto váľali na pohovke, no malá už znova chcela ísť von a ani mne by nezaškodilo byť trochu na vzduchu aj keď na takom studenom.

„Ide niekto so mnou?" postavila som sa od Olivera, už teraz mi chýbalo teplo, ktoré z neho sálalo.

„Ja," zahlásila Ruth a doslova sa odlepila od môjho brata.

„Najprv by si mala ešte niečo vedieť," upútala som jej pozornosť, „Matt ťa podvádza s inou." Pobavene som pozrela na brata a ten sa len uchechtol.

„Čože?", pozrela sa na neho svojimi čiernymi očami, „Ty hajzel!! A ja som ti verila!" Vyzerala, že sa každú chvíľu rozplače. Chcela som zakročiť no Mattías konal.

„Nie, to nie je tak. Ja ti ju aj predstavím. Pozri!" už-už si išiel vybrať mobil z vrecka, keď zrazu schytal facku. Od nej. Už som zabudla aká je vzťahovačná.

„Si už načisto osprostel? Myslíš, že ju chcem poznať?" naďalej po ňom jačala. Ale to už sa Matt postavil a bral ju do objatia.

„Láska, pokoj. Nikoho nemám, bola to len sranda," upokojoval ju, „pozri..tadáá tu ju máš." Ukázal je mobil a naďalej ju pučil v objatí. Bol to milý pohľad, takéhoto som Matta nepoznala. Bol to úplne iný človek. Ja som sa v duchu fackala za to, že som to vôbec spomenula.

„Ozaj?" pozrela na neho a na tvári sa jej črtal roztomilý úsmev.

„Ozaj," prikývol Matt a dal jej pusu na čelo, „budete sa o mňa musieť deliť." Zasmial sa a ona ho štuchla do hrude. Pfuu.. naozaj som sa zľakla.

„Poďme už," zobrala som Suši a išla sa obuť. Ruth prišla za mnou a spoločne sme odišli z bytu. Keď som zabuchla dvere, hneď som po nej vybehla.

„Kedy si mi to chcela povedať?!" samozrejme nerozumela mi nič lebo v tej istej chvíli sa ma opýtala: „Ty a Oliver?!" Zasmiali sme sa na sebe a kráčali dole schodmi. Zopakovala som svoju otázku.

„Neviem. Nevedela som čo mi na to povieš. Sama nechápem, ako sme sa dali dokopy," krútila hlavou. Vyšli sme na chladný vzduch a nechali sa viesť Sušienkou.

✿✿✿✿

Dnes trochu kratšia kapitola. Čo vy na ozajstnú Mattovu frajerku? Čakali ste to? :D  

Ďakujem za tak veľké čísla, ktoré tento príbeh dosiahol <3 <3