Škoricový sen

✿Osemdesiata šiesta kapitola✿

Oddane sme sa venovali perám toho druhého, kým nás neprerušila nejaká ryšavá babenka.

„Oliver? Tak tu si, hľadala som ťa," usmievala sa ako pripečená a pohladila ho po ramene. Zdvihla som obočie a arogantne na ňu pozrela. Snáď oľutuje čo práve urobila. Prišla vo veľmi nesprávnej chvíli. Zdrapila som ju za vlasy a nahla sa k nej.

"Ešte raz sa ho dotkni a máš dohľadané," zavrčala som jej do ucha a prudko ju odsotila. Neviem kde sa vo mne vzala toľká agresia, no najradšej by som ju dobila. Škodoradostne som sa usmiala a môžem povedať, že som si tú chvíľu poriadne užila. Babenka sa ani neobzrela a kráčala preč najrýchlejšie ako sa len dalo.

Otočila som na päte a mierila k východu, len tam bol malý problém. Otočka bola na mňa prirýchla a neustála som to. Fakt som neplánovala naraziť hlavou do barovej stoličky, nuž stalo sa. Spadla som. Prišlo mi akosi ťažko a nechcelo sa mi vstať. Zatvorila som oči a už len ticho a tma.

Prebúdzam sa. Otvorím oči a zisťujem, že už je krásnych dvanásť hodín. Hlava mi ide prasknúť od bolesti. Zamračila som sa a snažila sa zistiť, či je tá bolesť z alkoholu alebo nárazu do stoličky. V každom prípade to bolo smrteľné duo.

Do izby vstúpil Oliver, vlastne som sa nachádzala v jeho izbe. Nemohol sa neusmievať, keď ma zbadal. Bol to ten potmehúdsky typ úsmevu.

„Ale čo, pánko sa vie aj usmievať," podpichla som ho.

„Áno a ty môj úsmev miluješ," povedal kráčajúc k posteli a usmial sa ešte krajšie. Mal pravdu, z jeho úsmevov som bola na mäkko. Neuveriteľne mi odľahlo, keď som zistila, že je už späť vo svojej koži.

„Hmm.. a ešte aj vstal správnou nohou do dňa. To musím využiť," nahodila som zvodný výraz. Naklonil sa ku mne po bozk. Hneď ma oviala jeho svieža vôňa. Líšiacky som sa usmiala a odstrčila ho.

„Využiť rozprávaním, Oliver," uviedla som ho na správnu cestu.

„Tak rozprávaj," vyzval ma a zvalil sa vedľa mňa. To on by mal rozprávať a všetko mi vysvetliť.

„Takže," hneď sa mi zasekli slová v krku, ako som zacítila dotyk jeho prstov na stehne, postupujúc vyššie a vyššie. Zimomriavky mi naskočili ihneď na celom tele.

„Prečo mlčíš, zlato?" drzo mi pozrel do oči, keď sa jeho ruka dostala na to miesto. Lebo by som len ťažko zo seba dostala súvislú vetu, zlato. Srdce mi bilo ako splašené. Dlho netrvalo kým som mu podľahla a vrhla sa mu na pery. Možno bude potom zhovorčivejší.

Tak aj bolo. Ležali sme vedľa seba v objatí. Ja som sa ho pýtala otázky, na ktoré bez problémov odpovedal. Občas síce zmĺkol, ale nakoniec mi povedal všetko čo som chcela vedieť. Bol ku mne otvorený.

"A čo ty? Ešte som sa ťa nespýtal prečo si u nej bola ty," so záujmom obrátil tému na mňa.

"So mnou je to lepšie ako na začiatku. Nemám nejakú vážnu poruchu je to len o labilite mojej psychiky a zvládaní náročných emočných situácií," usmiala som sa ma neho a vtisla mu bozk na krk.

"No vidíš aký sme pekný psychopatický párik," uchechtol sa a kusol mi do prsta, s ktorým sa hral. Zbožňovala som ho takéhoto hravého. Pobozkalo som ho, bol to krátky bozk. Ale páčil sa mi.

"Prepáč mi za všetko," odtiahol sa a pozrel mi do očí.

"Emm.. v pohode ty za to nemôžeš," nahodila som smutný výraz, "som otravná?"

"Môžem za to. Ranil som ťa. Nie si otravná, len.....ma chceš mať pod kontrolou," vypotil zo seba milosrdnú lož, našiel moju ruku a preplietol nám prsty. Nechcem ho mať pod kontrolou, len by som rada vedela, kde sa nachádza, keď si len tak odíde.

"To je to isté," pretočila som očami s jemným úsmevom.

"Tak trošku možno, ale je to aj mnou. Lebo nie som zvyknutý, keď ma niekto vkuse...." zasekol sa s výrazom ups. Ja som na to len zdvihla obočie.

"Nechajme to tak," dopotene sa usmial a pritisol si ma k sebe. Zo srandy som ho uštipla a zasmiala sa.

"Viem, že nie som perfektná," úprimne som mu pozrela do oči a dala pusu na líce. Vstala som z postele a on ma pritiahol za ruku ku sebe.

"Si," usmial sa a drsne si privlastnil moje pery, zatiaľ čo ja som sa roztápala. To on bol dokonalý, porucha neporucha, bol všetkým čo som kedy chcela. A vlastne ho milujem celého, milujem jeho úsmevy, pohľady, bozky, dotyky, jeho kľudné ja a milujem aj jeho nestabilné ja.

******

Tááák dietky moje toto je posledná kapitola. Ano, viem úplne trápna s ešte horším koncom, ale je tu nádej, že dej ešte bude pokračovať celkom dlho. Zatiaľ je toto koniec. Ja si teraz nechávam čas na prečítanie a zdokonalenie celého príbehu odznova a potom sa rozhodnem. Dúfam, že sa vám páčilo naozaj som sa snažila a mrzia ma posledné mesiace. Vlieklo sa to so mnou  a nie a nie dopísať, dočkali ste sa. Takže vám ďakujem velice pekne sa všetko čo ste pre mňa a Škoricový sen urobili. Ste úžasní.

A určite sa môžete tešiť na ďalšie moje diela. Nasledujúce bude s názvom Jantárový chlapec. :3

Ľúbim váááás <3

Na wattpad stále bude chodiť len najbližšie 2 mesiace nič nebudem pridávať.

Vaša evening_star