Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

1; Prvé otrasy (1. časť)

"Beda ti zem, ak je tvojím kráľom chlapec."

-Biblia, Kazateľ 10:16

„El?" spytovala sa Cleo svojej priateľky na ceste z kostola.

Chodby Sharu boli preplnené mágmi, ktorí sa niekam ponáhľali, alebo sa len bezcieľne prechádzali a čakali na príležitosť niečo vykonať. Samozrejme, poznala skratky, tajné cesty pre služobníctvo, ktorými sa už dávno naučila chodiť, lenže Kostol ruží bol postavený zo strany, z ktorej viedla jediná možná cesta - priamo cez najzaľudnenejšie poschodie celej budovy.

„Áno?" odvetila jej priateľka a odtrhla pohľad od tabule, ktorá hlásala, že cez víkend sa v horných častiach uskutoční hromadný tržný predaj.

„Je veľmi divné, že hoci som mág slnka, viac ma fascinujú hviezdy a noc?"

Obe vedeli, že to bola len zbežná otázka, ktorú počas dlhých rokov priateľstva riešili už niekoľko ráz. Nikdy sa však neomrzela. Navyše, bolo upokojujúce počuť hlas, ktorý sa jej nebál povedať, keď spravila hlúposť, hlas, ktorý patril jednému z najúžasnejších ľudí, akých kedy spoznala. Len svätí tušili, ako veľmi bola vďačná, že ju mohla spoznať, že s ňou môže bojovať a nazývať ju rodinou.

„Nie," riekla znudene Elea, no v jej očiach zaiskrilo nadšenie. „Nezávisí od tvojej mágie, aké veci máš rada alebo čo uprednostňuješ. Si mágom slnka, zdrojom tvojej mágie je slnko, ale to nijako neovplyvní to, že môžeš mať rada napríklad mesiac či noc. Nemá to na to žiadny dopad, aj keď niektorí ľudia majú pocit, že hneď musia prehlasovať, aká je noc nanič a celý deň by malo len žiariť slnko. Rozumieš?" Nemé prikývnutie. „Môžeš byť aj mágom smrti a mať radšej život, môžeš byť mágom zvuku a preferovať ticho, môžeš byť mágom snov a radšej bdieť, ako snívať."

„Rozprávaš o sebe?" usmiala sa. Bol to úprimný úsmev, ktorý si nevyslúžil len tak niekto. Tmavé vlasy jej padli do tváre a so smiechom v hnedých očiach si ich odhrnula. Nikto nemohol poprieť, že Cleo Velleity bola pekná. Hlavne keď mala tvár uvoľnenú a v ruke nezvierala zbraň, ktorou vedela spôsobiť oveľa horšie veci než smrť.

„Nemusela som to byť len ja, ale áno. Byť zobudená je o toľko záživnejšie, živšie a krajšie. Môžeš toho toľko vidieť, dotknúť sa toľkých vecí a spoznať toľko neprebádaného. Nie je to zaujímavejšie, ako len spať a nechať sa strhnúť vlastnou mysľou, ktorá si s tebou robí, čo chce?"

Nadšenie v Eleinom hlase spôsobilo, že sa celá rozžiarila. Videla to i v jej pohyboch, v spôsobe, akým pootvorila oči a nedbala na zlaté vlasy, ktoré jej vánok splietal do vrkočov. Niesla sa ako dáma, hoci bola vychovaná ako bojovníčka a v srdci schovávala dievča prahnúce po vedomostiach.

„Všetko má niečo do seba," pripustila Cleo a prerazila si cestu medzi dvoma telami, ktoré boli na sebe tesne nalepené. Cítila na sebe ich pot, ich kožu a dych, ich myšlienky i nenávistné slová. Zrazu nadobudla pocit, že je uväznená, že priestranstvo okolo nich je klietka. „Nie je viac ľudí ako obyčajne?" riekla nakoniec.

„Ale áno. Čo sa všetci, pre všetkých svätých, zbláznili?" zvolala Elea a prerazila im cestu. „Hlupáci, všetci to sú hlupáci. Dopekla, to sa ani nevedia hýbať? Musia len stáť a nič nerobiť? Musia tu zavadzať? Pokiaľ viem, Severné krídlo má niekoľko komnát určených len na oddych. Tak potom..."

Hromženie jej priateľky bolo prerušené príchodom ďalšej osoby, vysokého chlapca s plavou šticou, z ktorého sa pomaly stával muž.

„Ahoj, Carden," prehodila zlatovlasá dievčina a jej priateľka videla, ako jej trhlo rukou. Neovládla mierny úškrn nad Eleionou zmenou správania. „Nevieš, prečo sa tu všetci správajú, akoby sa tu zjavili vládcovia Cyliemy? Je to tu telo na tele, to som snáď ešte nezažila! A pri tom sa tak ponáhľam do izby! Tréning sa mi začína hodinu pred zotmením a ešte som nestihla odovzdať to porovnanie..."

„Ešte ste o tom nepočuli?" prerušil Eleu Carden prekvapene a zapozeral na nich očami farby najčistejších oceánov. Ukrývali sa v ňom kúsky priateľstva a nádeje, ktorú niektorí mágovia v týchto dňoch buď postrádali, alebo nepoznali. Hravosť, s akou vyslovoval každé slovo, sa už nevidela skoro nikde, a on ju rozdával každým rozhovorom. Ak nie pre jeho oči, láskyplné a jemné, tak potom pre toto rozumela priateľkinej zamilovanosti.

„Očividne nie," zapojila sa Cleo do rozhovoru a pritiahla si bližšie ku krku plášť.

„Iba pred chvíľou odtiaľto odniesli dvoch mágov, už dospelých. Vraj sa hádali a prišlo aj na to, že proti sebe použili mágiu, ale len zlomok moci, ktorú obyčajne vyvinú. No aj tak na mieste odpadli z vyčerpania moci a museli zavolať liečiteľov, aby po nich prišli. Nejakí ich známi hovoria, že deň predtým nemali tréning, a nechápu, ako sa to vlastne mohlo stať. Niektorí sa prikláňajú tvrdeniu, že si len zabudli zobrať dennú dávku povzbudzujúcich liekov alebo jednoducho pridlho ponocovali.

Lenže oni to zrejme nevideli. Tie telá... vyzerali ako úplne bez života, akoby nimi neprúdila ani len krv, nieto ešte mágia! Keby ste nevedeli, čo sa dialo predtým, mysleli by ste si, že si úplne vyčerpali svoju moc a nič v nich nezostalo," vysvetľoval Card zápalisto a jazyk sa mu trochu plietol, ako keby sa bál, že zabudne spomenúť nejakú dôležitú informáciu.

„Card," oslovila ho pomaly, no on sledoval Eleu, ktorá ho so záujmom počúvala a nepochybne prechádzala všetky odborné knihy, ktoré sa jej kedy dostali do rúk, pričom sa snažila zistiť, či to nie sú príznaky nejakej choroby, pravdepodobne ústiacej do epidémie. „Máš nám niečo odkázať? Máme niekam prísť?"

„Vlastne áno," odvetil, akoby ho jej slová prebudili. „Bol som v Južnom krídle a prišiel za mnou vojak, že vám mám odkázať, aby ste sa dnes večer dostavili k Zarevovi. Chce s vami prebrať niečo dôležité. Teda myslím, že to bude mať niečo s týmto. Vraj sa to nestalo prvýkrát, ale zatiaľ sa im darilo nejako zakryť, lenže teraz, keď sa stalo pred toľkými ľuďmi, nemôžu už nič popierať."

„Takže dnes večer u Zareva?" dožadovala sa odpovedi jej priateľka, rukou si zachádzajúc do vlasov.

Cleo stmavli oči a uvedomila si, ako veľmi obe neznášajú svojho nadriadeného, aj napriek ich postaveniu a tomu, že si majú mať v úcte. Domyslela si, že prikývnutie bolo úplne nepodstatné, dobré tak akurát ako podnet pre Elein hnevu.

„Svätí, prečo býva tak ďaleko?" rozhorčovala sa zlatovláska. „Prechodím polovicu Sharu. Ráno budem mať opäť svalovicu a na tréningu sa nebudem môcť ani len pohnúť."

Mala však pocit, že ubolené telo bude na ďalší deň ich najmenším problémom.

---

Ako sa páčila dnešná kapitola? Ja ju úprimne považujem za taký menší rozbeh, keďže jej druhá časť nám už prezradí aj hlavnú zápletku pre tento diel :) Nezdala sa vám veľmi rozťahaná? Čo vravíte na rozhovor Eley a Cleo na začiatku? Dúfam, že som vás neunudila k smrti, sľubujem, že to bude lepšie :D

Chcela som sa ešte popýtať na váš názor na beta-readerov. Išlo by mi o beta-readera, nie o korektora, keďže by som chcela vedieť názor na kapitolu názor ako na celok. Máte s nimi skúsenosti? Ak áno, aké? Postrehli ste nejaké rozdiely vo svojom príbehu? Alebo si myslíte, že to je hlúposť? V poslednom čase sa pohrávam s myšlienkou, že niekoho oslovím, ale nie som si istá, tak som najprv chcel poznať váš názor, keďže by sa jednalo práve o tento príbeh :)

Zajtra sa tešte na pokračovanie!

-Tinna V.