Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

28; Plášť hmly (1. časť)

"Stretnime sa na bojisku, i v tej najtemnejšej noci."
-Svrcina, Battlefield (voľný preklad)

Všetky nasledujúce hodiny sa zliali v jednu – sotva jednotvárne, zahalené v rúchu smútku i pochabosti. Ani po niekoľkých týždňoch, keď sa na tie chvíle snažila rozpamätať s jasnou mysľou, nedokázala sa prinútiť spomenúť si na niečo viac ako len trasúce sa ruky, tiché vzlyky, ktoré sa jej ozývali telom, a nekonečné striebrá slov, len svätí vedia či vyslovených, či zamlčaných.

No i napriek tomu všetkému, napriek jej zúfalstvu, ktoré sa neskôr zdalo ako zbytočnou známkou pochabosti, ako plytvaním času pokoja a ticha, napriek tomu, že sa v jej očiach svet rútil do prázdnoty, napriek všetkému nastalo poludnie a s ním i čas jej odchodu. S prázdnym pohľadom, ktorý už čoskoro mala upierať na smer ich cesty, posledné razy sledovala Caslyn, ako sa jeho steny trbliecú v chladnom slnku zimy, a premýšľala, aké to bude opustiť ďalšiu priateľku, aké to bude, keď opäť kvôli povinnosti, kvôli svojej krajine, opustiť milovaného človeka, zlomiť tak jej i to svoje srdce. Zatúžila zostať s Bojovníkmi, aby ju učili ich tajomstvám, aby jej ukázali, ako ovládnuť svoje myslenie, ako sa zhovárať s prírodou, ako sa dotknúť hviezd – a na zopár okamihov, na zopár bláznivých zábleskov chvíľ sa to nezdalo nemožné.

Vedela však, že nemôže opustiť svoj domov, že sa nemôže vzdať svojej povinnosti; pretože po nociach sa jej o tom snívalo. Vídavala explózie moci a energie, ktoré by nastali, keby sa Zlatá kniha zničila, prenasledoval ju výjav totálneho chaosu, bolesti, utrpenia. Kládla si otázku, aké to je žiť bez mágie – bez opiátu v jej krvi, ktorý jej dával vôľu žiť, ktorý sa ňou valil, ktorý ju tvaroval, ktorý ju spravil všetkým, čím je. Bolo by to peklo, boli by to plamene a dravé muky. Bolo by to všetko, čoho sa desili, bol by to des, ktorý si nikdy nepripúšťali.

Do jej myšlienok sa vkradla ruka spočívajúca jej na ramene. Keď sa však prudko otočila s úmyslom vytrhnúť sa zo zovretia, stisk na jej tele spevnel, hrubé prsty, ktoré boli poznačené mozoľmi, sa jej zaryli do pleca. I ten jediný dotyk jej stačil na to, aby pochopila, kto za ňou stál – pretože hoci sa jej to bridilo, poznala tú ruku príliš dôverne, príliš mnoho ráz sa jej tým spôsobom pokúsila ublížiť na to, aby bola pre ňu neznámou.

Pokojne sa obzrela, jej zrak sa usadil na Eeghtových tvrdých črtách a vzdialených očiach. Hľadela do tých temných lesov, ktoré sa na ňu upierali, a trvalo to niekoľko nádychov, kým si uvedomila, prečo sa jej jeho pohľad zdal byť neprítomný. Nebadala v ňom totiž nenávisť, tú horiacu zášť, ktorá v nej tiež tlávala, len nechuť či odpor ta zostávali, akoby to bolo všetko, čo preňho znamenala. No krivda v nej vzrásť nemohla, bo vedela, že v jej očiach sídlia emócie, ktoré mohli byť sestrami tých jeho.

„Čo chceš?" spytovala sa, jej hlas chrapľavý, toľké hodiny bol len nárekom nemých.

„Porozprávať sa," odvetil jej spoločník jednoducho, no sotva doznela ozvena tých slov, ona sa už smiala, jej smiech hlboký, trhaný. I sa neunúvala mu vysvetľovať svoju reakciu, predpokladala totiž, že veľmi dobre vedel, čo jeho slová vyvolajú, koľko irónie sa v nich bude pre ňu skrývať.

„Bez toho, aby si mi držal dýku pri hrdle? Myslím, že to pôjde celkom ťažko," vyvrátila mu potichu skutočnosť, ktorú jej predložil, a hoci šepkala, jej tón snáď nebol tak čistý, tak jasný a chladný. Kabátec, v ktorom bola zavitá, sa jej jemne hýbal okolo nôh a nezvyčajne zapletené vrkôčiky jej dodávali temer vznešený vzhľad.

„Zle som sa vyjadril," vyštekol a niečo v nej povolilo. Neuvedomovala si, aký pocit stálosti jej dodávali ich nenávistné výmeny názorov – lebo rozhovorom sa to nikdy nazvať nedalo. „Nebudeme sa rozprávať. Niečo ti vysvetlím, ty prikývneš a pôjdeme preč." Odmlčal sa, akoby snáď i dúfal, že začne odporovať, no ona len pokojne stála a čakala na jeho slová. „Viem, že si ešte nikomu nepovedala o tom, čo sa stalo na našom poslednom tréningu – a nikomu to ani povedať nesmieš. Nesmieš to povedať ani Elee, ani Neerasovi a ani tomu neratiovi Severného krídla, či aký mu to dali titul, rozumieš? Nikomu, ak nechceš, aby sa rozpútal chaos."