Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

33; Ako sa nenávidí

"Konečne sa spytujem, či nie som mojím najhorším nepriateľom."

-Beth Crowley, Battle Cry (voľný preklad)

Bol to už skoro mesiac potom, ako prišli, keď stála na prahu miestnosti, v ktorej ju čakal Eeght Evasian. Bol to už skoro mesiac odvtedy, čo temer stratila svoju mágiu a prišla o svojich priateľov, prišla o seba. Bol to už skoro mesiac odvtedy, čo sa vrátili z hôr a pán Sharu začal vydávať šialené rozkazy, povoľovať fyzické tresty a zatvárať mágov na najmenšie priestupky. Bol to už skoro mesiac odvtedy, čo sa začali šíriť zvesti o tom, ako Zarev Raarks-Morosis sedáva dlhé hodiny zatvorený vo svojich komnatách a študuje Zlatú knihu, predmet, za ktorý Cleo i jej priatelia skoro položili životy. Bol to už skoro mesiac odvtedy, čo i o nej samej si začali ľudia rozprávať – ako o mágovi, ktorý ľudí dokáže zachrániť.

Boli to takmer dva týždne odvtedy, čo za ňou do liečební prišiel Frederick a navzájom si vyznali city, ktoré ich ťažili už pridlho. Boli to takmer dva týždne odvtedy, čo ho vídavala temer každý deň, dva týždne, čo jeho bozky už neboli len nenaplnenými snami. Boli to už skoro dva týždne, čo nezahliadla Toreasa a čo ju Elea i s Cardenom začali navštevovať menej než predtým.

Nebol to ani týždeň, čo sa dozvedela, že ju prepúšťajú a bude sa môcť naďalej liečiť vo svojej izbe, postupne sa zapájať do života Severného krídla. Nebol to ani týždeň, čo za ňou prišiel mladý mág, aby jej oznámil, že sa má ten deň stretnúť s Eeghtom Evasianom na tréningu. Nebol to ani týždeň odvtedy, čo jej prišiel list od Zareva, že jej dáva už len zopár dní, kým sa nevráti do svojej funkcie. Nebol to ani týždeň odvtedy, čo spoznávala svoj nový domov, nenávidený a milovaný.

A v tom okamihu, kedy si uvedomila, že od toho, aby sa ponorila so svojich povinností a príprav na povýšenie, ju delí len jeden víkend, nemala náladu ani silu na to, aby znášala pohľady a urážky mága boja. Predsa z nejakého dôvodu stála na tom prahu, predsa z nejakého dôvodu za ním nikoho neposlala so slovami, že jej je nevoľno a nemôže prísť. Predsa z nejakého dôvodu ho chcela stretnúť, vidieť ho – poďakovať sa mu, opäť, za záchranu jej života.

Otvorila dvere a jej sa naskytol pohľad na Eeghta, ako útočí na slamenú figurínu v strede miestnosti. Videla ho bojovať už niekoľko ráz, už niekoľko ráz ho videla bojovať o prežitie, o záchranu. Už v ňom videla bojovníka, ktorého sa všetci desili, ktorého sa desila aj ona –  i tak bola stále prekvapená tým, ako obratne sa pohyboval, ako jednoducho a ladne vyzeral každý pohyb, ktorý vykonal, ako rýchlo a nenávistne sa zvŕtal okolo nejestvujúceho nepriateľa. Zdalo sa jej, že vtedy prvýkrát po toľkých týždňoch a mesiacoch ho videla skutočného, že vtedy v ňom prvýkrát uzrela človeka, ktorý bojoval vo vojnách, ktorý porazil peklá a žartoval s démonmi, že vtedy prvýkrát uvidela, kým bol.

Pretože jej nenávisť jej halila zrak, pretože kvôli nej nikdy nemohla vidieť jasne. Nikdy predtým nemohla vidieť, že jeho postoj a držanie tela sú dokonalé, takmer vždy pevné, nemenné. Nikdy predtým nemohla vidieť, že každému jeho kroku patrí pozornosť všetkým naokolo, že každému jeho švihnutiu čepeľou patrili všetky životy v miestnosti. Nikdy predtým nemohla vidieť výraz jeho tváre, strhaný, tvrdý, podmanivý – výraz tváre bojovníka, ktorý sa odmietal vzdať. Nie, nikdy predtým ho tak nemohla vidieť, keď ona sama patrila nenávisti.

V tých momentoch sa totiž pozerala na niekoho iného, pozerala sa na človeka, ktorý ju napriek všetkému zakaždým zachránil, pre ktorého bola nechcenou vojačkou, ktorú i tak ochraňoval. Videla človeka, ktorý robil všetko pre to, aby sa opäť dostal domov.

Keď si ju po niekoľkých sekundách – či možno to boli minúty, ba hodiny? -, sklonil meč a posmešne na ňu pozrel: „Už som si myslel, že sa nedočkám." Zbraň zasunul do pošvy, keď sa k nej pomaly blížil, v jeho postoji sa ukrývalo všetko, prečo sa stal najobávanejším mágom Sharu. „Začínal som si myslieť, že tvoje zranenia boli natoľko vážne, že nebodaj budeš potrebovať viac času na oddych." Začula v tých slovách to, čo jej chcel povedať, to, čo si ona navrávala posledné dni: Nie je to moja zásluha.