Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

Poďakovanie + Pani zrady

Ahoj.

Konečne sme tu (alebo aspoň ja).

Toto poďakovanie je písané hneď po napísaní posledného slova tohto príbehu, takže bude zrejme veľmi emotívne - stále počúvam tú istú pieseň a stále plačem pre strašne veľa dôvodov, ale hlavne preto, lebo sa toto tu skončilo.

Som vám všetkým, neskutočne, neskutočne, neskutočne, neskutočne vďačná za komentáre, hlasy, akúkoľvek podporu, ktorú ste mi vyjadrili, pretože aj pre tú som zakaždým sadala za počítač s cieľom napísať aspoň desať slov. Je mi jedno, či ste tu boli len na začiatku, alebo celý čas (@Barbora_DeParris) alebo už aj viete, kam toto celé povedie (@Cissi6). Som vám za to vďačná a vďačná nikdy neprestanem byť. Ste pre mňa ľuďmi, pri ktorých si hovorím, že pre nich to robím - veď som vám, čitateľom, aj venovala celý príbeh, nie?

Nejdem sa ďalej snažiť prejaviť vám vďaku, lebo by to skončilo zle a po niekoľkých tisícoch slov by to už začalo byť aj nudné. Tak snáď vám bude stačiť moje tisíce obyčajné ďakujem <3

Cleo je veľmi komplikovaná osoba, viem to. Priveľmi sa ľutuje a občas trestá za veci, za ktoré by nemala. Občas je príliš vnímavá a občas vôbec. Občas ju zaujíma všetko a občas upadá do letargie. Jednu kapitolu hovorí, ako to zvládne, ako opäť vstane a nebude sa báť, no nasledujúcu už plače, že bola pokorená nejakou banalitou. No nie sme takí všetci? Nesnažíme a nevzdávame sa tak aj my? Dúfam, že pre to pochopíte jej konanie (aj v nasledujúcich dieloch).

Cleo som začala prepisovať pred vyše rokom (alebo možno už rokom a pol?) a za ten čas som si nespočetne veľa ráz nadávala, že sa neviem hýbať rýchlejšie, že sa neviem donútiť aj po nociach sadnúť za počítač a namiesto toho som padala do postele od únavy. Ale myslím, že na tom teraz nezáleží, keď som sa aj tak dostala na koniec. 

Za ten čas, čo som ju prepisovala sa celý príbeh skrátil a rozrástol. Zredukovala som nádherných 30 000 slov nespotrebných scén a rečí (hoci nejaké tam stále zostali, pripúšťam). Som za to na seba pyšná ako ešte nikdy a myslím, že právom. Za ten čas som z tohto príbehu, dúfam, spravila niečo lepšie, niečo prepracovanejšie a budem sa snažiť ďalej, aby som si vedela splniť svoj sen.

Inak, keby ste sa chceli spýtať, áno "citát" pred poslednou kapitolou je aj úryvkom z posledného dielu celej série. Myslela som, že by som to celé osviežila tým, že pred posledné kapitoly častí budem dávať takéto útržky :) :*

Najviac z celého príbehu pre mňa bola emotívny posledná veta - pretože tou sa moja práca čiastočne skončila. Ale hlavne preto, lebo som nečakala, že ju zmením. Celý ten rok som si myslela, že ak niečo zostane v príbehu úplne rovnaké, bude to posledná veta. Lenže tú som zmenila, na poslednú chvíľu a úplne neplánovane. Takže keby ste sa ma opýtali, čo ma najviac zasiahlo, áno, je to tých šesť slov. 

Ale dosť toho teraz. Ideme na niečo zaujímavejšie a to je, dámi a páni, druhý diel, PANI ZRADY. Ako už možno viete, alebo neviete, tento príbeh je publikovaný na mojom profile a ešte dnes zverejním prvú kapitolu. Postupne vydám celú polovicu príbehu, ktorú mám predpísanú (lebo ja som najprv napísala polovicu druhého dielu, až potom začala opravovať ten prvý), a budeme tak pokračovať ďalej. Dúfam, že to bude pravidelnejšie, keďže tam nie je tak veľa prepisovania.

Oba tieto príbehy čakajú ešte na nové obálky, na ktoré sa nesmierne teším, a som na ne zvedavá. Nič to však nemení na tom, že sa neskutočne teším, aby som vám predstavila všetky postavy v pokračovaní a kam ich osud zavedie. Musím vám povedať, že ak ste si mysleli, že toto bolo zamotané, plné citov, hádok, bojov, neprávosti a tajomstiev, je to nič oproti tomu, čo si na vás chystám. *diaboslký úsmev*

Takže ešte raz by som sa vám chcela poďakovať za to, že ste to so mnou vydržali, a dúfam, že to so mnou ešte nejaký ten čas vydržíte. Poďme sa vrhnúť na to!

S láskou

-Tinna V.

PS: Ďakujem, Cleo