Dvadsiata siedma kapitola- Sudičky

1.2K 111 28
                                    

Bolo krátko po obede, za oknami hradu opäť pršalo a v nemocničnom krídle sa od stien odrážal hlas rockovej kapely Sudičky pustenej na starom rozvŕzganom gramofóne. Hlavný spevák práve vrešťal refrén songu Can You Dance Like a Hippogriff? a ja som sa hlbšie započúvala do slov.

Potriasla som hlavou, pretočila ďalšiu stránku knihy Jana Eyrová a ďalej čítala. Aj keď som príbeh poznala naspamäť, nedokázala som sa odtrhnúť. Chápala som Janinu lásku k pánovi Rochesterovi, sama som bola rovnako bezhlavo zamilovaná.

Zdvihla som zrak od písmen a skontrolovala vedľajšiu posteľ. Harry si tiež čítal, bola to nejaká kniha o metlobale, ktorá sa dosť často povaľovala po klubovni a taktiež v chrabromilčanových rukách.

Takže sme obaja dookola čítali niečo, čo sa nám páči.

Počas obeda sa opäť zastavila profesorka McGonagallová pravdepodobne preto, aby nám zlepšila náladu. Nebola to však jej prítomnosť, ktorá tak potešila. Dovliekla nám totiž z Chrabromilu všetky naše školské pomôcky, učebnice i knihy.

Aby sme sa nenudili.

A ja som sa rozhodne nenudila.

Už hodinu ležala rozvalená na bruchu, na posteli a užívala si pokoja.

Pokoja aj s tou vreštiacou skupinou.

"Nemôžeš to vypnúť?" konečne som sa odhodlala spýtať Pottera.

Ten prekvapene zamrkal, keďže sme sa od rána nerozprávali a následne záporne zavrtel hlavou. "Prepáč, ale nie."

"Prečo?"

"Mám ich rád..." usmial sa. "A pri hudbe sa dokážem uvoľniť, na nič nemyslieť a len relaxovať."

"Ako dlho už tú skupinu počúvaš?" vymenila som svoju polohu z ležiacej do sediacej a zaujato ho pozorovala.

"Zistil som, že existujú už v prvom ročníku, ale zaujali ma až minulého roku, keď vystupovali na Vianočnom plese."

Len som prikývla.

"A ty? Akú hudbu máš rada?"

"Počúvam len muklovských umelcov. A asi najviac pop."

" Veď hej, Michael Jackson." zaškeril sa.

"Keď som ho spomenula Lavender, myslela si, že je to nejaká neznáma choroba." opätovala som mu úškrn, na čo sme obidvaja vyprskli do smiechu.

"Je to zvláštne, keď si uvedomím, že oni vôbec nepoznajú veci ako telku, mobil či počítač. Niektoré muklovské deti ako môj bratranec Dudley by si bez nich život nevedeli predstaviť. A čarodejníci? Tí prežívajú len na knihách..."

"A čaroch." pripomenula som mu nepodstatný detail.

"Jasné, jasné." pretočil očami "Ale chápeš, ako to myslím..."

"Aj ja sa nad tým niekedy zamýšľam, no už by som sa tohto života nedokázala vzdať. Keď si predstavím, že obyčajný človek žije s tým, že čarodejníci, vlkolaci, draky... jednoducho by z toho nič pre mňa neexistovalo."

Na chvíľku som sa zahľadela na neurčitý objekt pred sebou a zasnívala sa.

Žiaden Rokfort, žiadna Šikmá ulička, žiaden Rokville...

"Haló... Megan?" niekto mi zamával pred tvárou a ja som sa strhla.

Bola som prekvapená tou jeho nečakanou blízkosťou. Sedel vedľa mňa, jedna noha pokrčená a druhá zvesená z postele. A príjemne voňal.

*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*Where stories live. Discover now