*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata kapitola- Prvý deň späť

Ak by som netrpela stavmi únavy, dnešnú noc by som sa vôbec nevyspala.

V bruchu more mravcov, od strachu a nervozity mi nepríjemne zvieralo hrdlo a len pri predstave pondelka ma zalial pot.

Už zajtra sme sa mali vrátiť do školy.

Od začiatku školského roka prešli dva týždne, z toho som sa prvý ani druhý nedokázala učiť a aj keď som sa snažila dobrať látky, samostatná výuka jednoducho nestačila.

Okrem školy ma však viac trápilo to, ako sa zachovajú ľudia, verejnosť, študenti...

Ako to zvládneme...

A spať som mala pri chalanoch.

Táto novinka ma takmer omráčila. Dumbledore nechcel, aby sme zostávali v nemocničnom krídle. Máme sa začleniť do kolektívu, učiť sa, baviť... žiť.

A keďže musíme byť s Harrym neustále spolu, jediná možnosť zostala jeho chlapčenská spálňa.

Zaujímavé na tom je, že práve nás dvoch sa nikto na názor nepýtal. Nikto sa neobťažoval zistiť, či s riešením súhlasíme alebo nie.

Asi som si mala začať zvykať.

Odteraz mi neustále bude riadiť život niekto druhý.

Momentálne bolo skoré ráno, miestnosť nemocničného krídla, ktorá mi bola poskytovala celý minulý týždeň domov, bola zaliata lúčmi vychádzajúceho slnka.

Dávala som madam Pomfreyovej desať- pätnásť minút.

Čoskoro tu nabehne, aby nás mohla zbuntošiť a pripraviť na vyučovanie. Najradšej by som z postele ani nevyliezla.

"Decká! Je čas!" ozval sa prenikavý liečiteľkin hlas. "Pán Potter! Slečna Fosterová!"

Pretočila som očami a otrávene odkopla perinu. Harry už stál, na bokoch mu viseli pyžamové nohavice, inak bol nahý a rozospato si prehraboval vrabčie hniezdo na hlave.

"Naraňajkujte sa, zatiaľ vás skontrolujem."

Pretrela som si oči a bez záujmu prežúvala hrianku s arašidovým maslom. Na povrch som síce pôsobila pokojne, ale vo vnútri vrela nervozitou.

Zatiaľ čo sme jedli, Pomfreyová na nás mávala prútikom a niečo si šomrala popod nos.

Potom nasledovala hygiena v kúpeľni a nakoniec obliekanie za závesmi.

V školskej uniforme, sukni, čiernych podkolienkach, bielej košeli, chrabromilskej kravate a habitu som si pripadala nepatrične.

Možno aj kvôli odvyknutiu.

Vlasy som si ledabolo stiahla do konského chvosta, na zápästie nasadila svoje drobné strieborné hodiny a pripravená prešľapovala pred profesorkou McGonagallovou a jej orlím zrakom.

"Výborne. Pamätáte, na čom sme sa dohodli? Chápete pokyny?"

Len som prikývla na súhlas a Harry, už vychystaný, zopakoval moje gesto.

Kútikom oka som premerala jeho pevné telo zahalené v školskej uniforme a ťažko preglgla. Ešte lepšie, ako v čiernom tričku či polonahý, vyzeral v košeli s ledabolo rozopnutými vrchnými gombíkmi a stiahnutej červenozlatej kravate. Čierny habit na ňom vyzeral až nebezpečne sexi na to, že sa mal nosiť do školy.

"Potter, máte ten elixír?"

"Už je v taške, pani profesorka."

McGonagallová stisla pery a mrkla na hodinky.