*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Štyridsiata prvá kapitola- Consciousness

Len dúfam, že som nesklamala vaše očakávania. Prosím, prečítajte si poznámku autora.

Cesta do KingSmuir bola ťažšia ako si človek myslel. S minimom čarovania a len s muklovskými prostriedkami to vyzeralo takmer neuskutočniteľné.

Už som tušila prečo sa Dumbledore tváril tak prehnane vážne.

Mali sme sa vyvarovať toľkým prekážkam až som mala pocit, že to ani nie je možné.

Bez kúzel!

Presná poloha Rokfortu nám zostala aj naďalej utajená. Podľa počasia a prírody sa však dalo ľahko zistiť v ktorej časti Škótska sa hrad nachádza.

Čierne jazero sa tiahlo smerom zo severa na juh, odkiaľ prichádzal aj prímorský vietor takže určite nebol hlboko vo vnútrozemí.

Zvyčajne keď nás vlak v septembri viezol do školy, od Londýna sme sa tiahli celé hodiny len na sever, takže som odhadovala , že zatiaľ čo sme dorazili do Rokfortu, museli sme precestovať celé Spojené kráľovstvo.

Škoda, že som nikdy nekontrolovala čas...

Keď sme všetci postávali nad začarovanou mapou, ktorá ukazovala dedinku KingSmuir, počet hodín cesty tam z Rokfortu, červená bodka označujúca školu blikala neďaleko malého mesta Dufftown.

Mala som pravdu.

Dufftown sa nachádzal vysoko na severe krajiny a náš budúci nový domov ležal viac smerom na juhovýchod.

Od mora sa musel KingSmuir nachádzať zhruba dvadsať- dvadsať päť kilometrov.

Takže to znamenalo, že tam našťastie bude menej daždivé počasie ako má Rokfort.

Paráda, aspoň niečo pozitívne.

Autom sa do panstva človek dostal približne za tri-štyri hodiny, čo bolo úžasné, ale s našimi podmienkami na bezpečné cestovanie sme sa tam mali terigať dvojnásobne dlho.

A to nehovorím o polhodinových pauzách na čerpacích staniciach, kde sme sa mali vždy chvíľu zdržať a presvedčiť sa či nás nikto (teda smrťožrúti) nesleduje.

Úžasné.

Dumbledore dlhými prstami ukazoval na mape vyznačenú cestu, vždy niečo prízvukoval alebo sa na chvíľu zastavil a Tonksnová, aj keď vyzerala ako dosť poplašená žena, teraz pozorne sledovala a čo chvíľa prikyvovala.

Sirius namiesto počúvania ponad riaditeľovu sklonenú hlavu strúhal grimasy smerom k Harrymu.

Ten mu opätoval bláznivé úškrny alebo vyplazil jazyk, ale videla som ako vždy očkom kontroloval čo sa deje.

Ja som sa snažila vnímať ale pozornosť mi vždy odbehovala inam...

Až teraz, keď som mala každú chvíľu odísť som si uvedomila, že naozaj opúšťam svoj druhý domov, Rokfort.

Bolo to tak šialene skoro. Ešte som nebola pripravená na život bojovníčky/záchrankyne sveta.

"V poriadku Albus." vyhlásila Tonksnová, ktorá ako jediná posledných pár minút vnímala Dumbledorov výklad.

Riaditeľ zroloval mapu a poklopkal po nej prútikom. S tichým puknutím zmizla.

"Ak sa vyskytne nejaký problém okamžite sa ohláste. Patronusy budú najrýchlejšie..." hovoril profesor ako sme spoločne vychádzali z riaditeľne.