*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Šesťdesiata piata kapitola- Posledná noc

Keď som o niekoľko minút neskôr sedela za jedálenským stolom v spoločnosti jediného chlapca, po ktorom som kedy v živote túžila, mala som pocit, že sa zastavil čas.

V myšlienkach sa preniesla o tri šialené mesiace dozadu, keď som prvý septembrový deň prechádzala uháňajúcim Rokfortským expresom hľadajúc Parvati a Lavender a natrafila na Draca Malfoya.

Vtedy sa pri nás ako na zavolanie zjavil Harry Potter a robil to, čo najlepšie vedel.

Zachraňoval.

Presne si pamätám ako ma pozval do kupé v ktorom sa nachádzali Neville, Ginny a Luna.

A odvtedy sa začala cesta, kapitola môjho života, o ktorej sa mi nesnívalo ani v tých najbláznivejších snoch.

Ak by mi niekto pred tromi mesiacmi povedal, že sa budem nachádzať v horách na neznámom mieste, v hlavnom stane odboja proti Voldemortovi a do konca života zviazaná s chalanom, do ktorého som bola zamilovaná už niekoľko rokov, poslala by som ho na psychiatriu.

Ale teraz to bola realita.

"Megan?"

Zavrtela som hlavou a vrátila sa do prítomnosti.

Harry Potter ma so záujmom pozoroval, hlboké zelené oči sa vpíjali do tých mojich a nútili ma zrýchlene dýchať.

"Len som sa zamyslela..." rozpačito som zamrmlala a uhla pohľadom.

Vďaka spomienkam som si vôbec nevšimla, kedy sa na stole zjavila večera.

Chlapec naďalej v tichosti zízal a mne sa na tvári od hanblivosti zjavilo jemné začervenanie.

"Vždy som si myslel, že si zvláštne dievča, Megan." zrazu sa ozval a ja som prekvapene odložila vidličku s cestovinami na tanier.

Pohľad mi padol na bielu ružu.

"Motala si sa po škole s Lavender a Parvati, ale hlavu mala vysoko v oblakoch a málokedy sa zapájala do ich trápnych debát o vzťahoch a handrách."

Musela som nadvihnúť obočie.

Párkrát síce už naznačil, že vedel o mojej existencii aj pred zväzkom, ale aj tak mi tá myšlienka prišla nereálna a šialená.

Prečo by si ma mal všimnúť práve Harry Potter?

"Rozmýšľala som... je to snáď trestné...?" pretočila som očami a on sa na mojej reakcii uškrnul.

"Takmer vždy si mala školskú tašku ťažšiu, lebo si zo sebou vláčila muklovské romány a potajomky ich čítala pod lavicou." pokojne pokračoval ďalej s iskrou v očiach.

Musela som sa zamračiť.

Odkiaľ to dočerta vedel?

"Toľko krát si si z knižnice požičal Metlobal v priebehu vekov až sa zväzok rozpadol." vrátila som mu to.

Chlapcovi sa v očiach mihlo prekvapenie, ale potom vyhlásil "Vždy si si do čaju dávala viac mlieka ako vody."

"Keď nemôžeš v noci spať, potuluješ sa po hrade so svojím neviditeľným plášťom a zdrapom pergamenu."

Potter nadvihol obočie a potom s úsmevom zavrtel hlavou "Ako vieš o plášti?"

"Vlastne som to donedávna netušila." na tvári sa mi zjavila červeň "Keď sme boli na Grimmaudovom námestí, šla som do kúpeľne a nechtiac si vypočula tvoj rozhovor s Remusom. Pýtal sa na nočné potulky Rokfortom... spomenul plášť tvojho otca."