*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Deväťdesiata štvrtá kapitola- Svadba

Po tej dlhej dobe som späť s novou kapitolou tak dúfam, že si ju užijete ♥

Zo spánku ma vytrhol krik Harryho Pottera. Vyletela som z postele, vyčerpaná po všetkých tých nočných morách v ktorých ma chcel môj milovaný zabiť a rozbehla sa k dverám. Srdce mi búšilo až v krku, keď som vtrhla do vedľajšej izby, ktorá patrila Vyvolenému.

Potter sa triasol a zvíjal na posteli, bojujúc s prikrývkami, poliaty ľadovým potom. V noci ho Snape úspešne odčaroval do jeho izby.

„Harry!" skočila som k nemu, chytiac mu ruku a tou mojou som skontrolovala jeho vlhké čelo.

Celý horel.

Dokelu!

„Harry, to som ja Megan!" zľahka som ho potľapkala dlaňou po líci aby sa prebral. Jeho viečka sa mihali a jazva bola rozpálená do biela.

A v tom otvoril oči. Nebolo pre mňa žiadnym prekvapením, že boli sfarbené dočervena.

Zhlboka som sa nadýchla ako som sa snažila zachovať si chladnú hlavu.

Teraz nebol čas panikáriť.

„Všetko bude v poriadku, Harry." jemne som ho pohladila po tvári ako ma červené oči uprene pozorovali. „Sľubujem."

Chlapec naprázdno otvoril ústa a potom ich zatvoril ale nevyzeral, že sa ma chystá napadnúť. Vyštveral sa dosedu, jeho prikrývka mu spadla do lona a tak odhalila snedé telo. Stále sa triasol. „Ja... neviem ako dlho to ešte vydržím... bojovať s ním."

Jeho hlas bol zlomený a zachrípnutý od toľkého kričania ale bol to on, môj Harry a žiaden Voldemort.

„Viem, že to zvládneš." ticho som odvetila a stisla mu dlaň. Bolo ťažké hľadieť mu do tváre a ignorovať tie desivé červené oči. „Si Harry Potter. Ty zvládneš všetko."

„Myslím, že začínam šalieť. Ne- neviem čo je realita a čo mi do mysli podsúva on. Neustále v sebe cítim hnev, obrovské more hnevu..."

Pevnejšie zovrel moju dlaň tak, že som nemala šancu vytrhnúť sa mu ak by som chcela. Cítila som v sebe rastúci strach ale stále som sa pri ňom skláňala akoby nebol netvorom, ktorý mi šiel po krku.

„Chce ťa zničiť, zlomiť, zabiť, Megan." Harry na mňa hľadel, červené oči a tvár plná bolesti „Chce aby som to urobil ja. Chce aby som ti ubližoval. Chce aby si ma opustila. Chce..."

„Ale ty mu to nedovolíš, Harry." prísne som odvetila, snažiac sa pôsobiť odvážne a vyrovnane. V duchu som už však šalela od strach a bolesti. Chlapcova ruka mi už nejakú dobu drvila moje prsty. „Verím ti."

Vyvolený na mňa bez slova hľadel a potom pomaly prikývol. Potriasol čiernou šticou vlasov, ktoré mu tak ako vždy odstávali do všetkých svetových strán a znovu na mňa pozrel.

Od úľavy sa mi zatočilo v hlave.

Jeho oči boli znovu plné mojej milovanej zelene.

„Je mi to ľúto, Meg. Viem, že ti neustále ubližujem. " zničene zašepkal Potter „Celkom som stratil zdravý rozum."

„Nič sa nedeje." môj hlas bol plný emócií. „Dostaneme z teba toho zlosyna a všetko bude tak ako predtým."

„Megan!" zo spoločnej komnaty sa ozvalo ustráchané volanie Siriusa a skôr ako som stihla odpovedať, muž vtrhol dovnútra. „Si v poriadku?!"

„Áno. Obaja sme." na tvári sa mi zjavil malý úsmev.

Čarodejník rýchlo pohľadom prešiel cezo mňa a Harryho a potom sa pohol k posteli. „Snape mi povedal čo sa stalo včera večer. Pred chvíľou som zaspal a keď som ťa nenašiel v tvojej izbe mal som strach, že..." odmlčal sa a potom sa znovu pozrel na chlapca „Ako sa cítiš?"