*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Osemdesiata šiesta kapitola- Slávnostný banket

Túto kapitolu som napísala zavretá v karanténe a je pre vás, na skrátenie dlhých chvíľ. Prosím dávajte na seba v týchto šialených časoch pozor, bez rúška ani na krok a zostaňte doma! ♥

Žena odetá v čiernom habite zašpinenom od krvi sa so zvráteným nadšením vrhla k nohám muža s haďou tvárou a úctivo sklonila hlavu k zemi „Vykonané, môj pane! Tí špinaví muklovia sa už nikdy znovu nenadýchnu!"

„Výborne, Bella." zasyčal spokojne Voldemort a ukazovákom pohladil po hlave veľkého mohutného hada. „Svet je aj vďaka tebe hneď krajším miestom."

Smrťožrútka sa od šťastia zachvela. „Áno, môj pane. Ďakujem, môj pane."

Temný čarodejník sa postavil so svojho vyrezávaného tróna, prešiel okolo sklonenej ženy a zamieril cez spoločenskú sálu k vysokému gotickému oknu. Za sklom pokrytým námrazou pomaly padala tma.

„Malfoyovci sú na ministerstve?"

„Presne tak ako ste prikázali, pane." ozval sa z kúta priestrannej tmavej miestnosti hlboký pokojný hlas a z tieňa vystúpil muž s čiernymi mastnými vlasmi a orlým nosom.

„Výborne. A ten zvyšok?"

„Všetko je zariadené, pane."

Muž naďalej bez ďalšieho slova zízal do tmy, na záhradu s črtajúcimi sa okrasnými kríkmi a stromami. Priestorom sa rozľahlo mrazivé ticho.

„Zomrieš, Potter. Zomrieš a tvoje kosti spráchnivejú vedľa tvojej humusáckej materi. Ale predtým... predtým sa budeš pozerať na to ako si vychutnám tú kurvu Fosterovú."

Sálou sa rozoznel šialený smiech ešte šialenšej ženy.

*

Stále som bola na Harryho trochu nahnevaná, ale ak sme chceli spolu naďalej normálne fungovať, musela sa pokúsiť hodiť všetko za hlavu. Nachádzali sme sa uprostred vojny v ktorej bolo najdôležitejšie prežiť a poraziť temnú stranu. Nejaké trápne články v novinách či ohováranie... to všetko bolo malicherné a nepodstatné oproti tomu čo sa dialo tam vonku za stenami ministerstva.

A tak som poslušne nasadila úsmev tak ako sa odo mňa vyžadovalo a šla spoločne s Vyvoleným zablahoželať Kingsleymu pri ktorom sa už kopilo množstvo hostí.

Potom sme na rozkaz Dumbledora mali počkať pri jednom z kozubov, aby sme sa mohli vrátiť späť na zámok a pripraviť na večernú slávnosť, ktorá sa mala konať na počesť nového ministra mágie. Už aby to všetko bolo za nami.

Harry mi upokojujúco stisol ruku ako ma viedol pomedzi čarodejníkov s dymiacimi čašami v rukách, keď nám zrazu cestu zaterasil vysoký plavovlasý chlapec celý v čiernom.

„Čo to tu máme? Potter, Fosterová, dlho sme sa nevideli..." uškrnul sa ako mu vyletelo jedno obočie hore, keď si ma premeral od hlavy až po päty. Nervózne som si zahryzla do pery. Mala som tušiť, že Malfoy využije akúkoľvek príležitosť, aby ma mohol ponížiť.

Chlapec po mojom boku sa nahnevane zamračil „Vypadni Malfoy!"

„Si nejaký napätý, Potter." zaškeril sa ešte viac. „Fosterová nepočúva? Nevenuje sa ti dostatočne?"

Viac som skrz zväzok cítila než reálne videla ako sa po jeho slovách Vyvolený rozrušil. Mágia sa začala rozbúrene vlniť a vytvárať napätie v magickom zväzku a ja som mu zovrela ruku aby prestal šalieť, ale bolo mi jasné, že ma nevníma.

„Od začiatku som tušil, že je len tvoja štetka, ale nečakal som takéto verejné priznanie." uchechtol sa a ja som mala pocit akoby ma znovu niekto prefackal. „Keď s ňou skončíš, daj vedieť, rád by som ju aj ja..."