*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata deviata kapitola- Interview

V tú noc sa mi spalo viac než dobre. Netuším či to bolo prítomnosťou Harryho, dobrým postavením mesiaca na oblohe alebo mäkkosťou cudzej postele, ale podobne kvalitný spánok som nezažila už veľmi dlho.

Keď som sa ráno prebudila, bol to pre mňa dosť veľký šok. A aj keď sme spolu v posteli už raz zaspali, v nemocničnom krídle kvôli únave, tentoraz to bolo z našej vlastnej iniciatívy. A bol to sakra dobrý pocit, keď som vedela, že to navrhol práve Harry.

Aj keď nehrozí, že by som sa niekedy k podobnému činu vôbec zmohla...

Bohužiaľ, zobudil nás práve Nevillov budík, keďže zvyšní obyvatelia izby stávali do školy a ja som si tak nemohla dlhšie zdriemnuť.

Chlapci sa bez slova začali chystať a obliekať aj keď som mohla vidieť ich zvedavé pohľady smerom k Harryho posteli. Samozrejme, všetci vedeli, že spolu "chodíme" a tak bolo spoločné spanie normálna vec, no po včerajšom cirkuse vďaka Čcho, si pravdepodobne mysleli, že sa budeme hádať.

Dokonca som mala podozrenie, že pri pohľade na nás rozmýšľajú, či sme zašli aj ďalej...

Potter sa prebudil a venoval mi ospalý úsmev a keď zaregistroval dianie okolo nás, pritiahol si ma bližšie k sebe s perami v mojich vlasoch.

"Dobré ráno." zašepkal svojim ranným chrapľákom vďaka ktorému mi po celom tele nabehli zimomriavky.

"Aj tebe dobré." musela som sa pousmiať pri pohľade na jeho hlboké zelené oči bez okuliarov.

"Aww... takže naše hrdličky neutrpeli žiadnu krízu vo vzťahu, mám pravdu?" zaškeril sa Seamus ako si viazal chrabromilskú kravatu.

"To si píš." opätoval mu úškrn Harry a majetnícky ma zovrel v náruči. "Viem, že už si si na Meg brúsil zuby."

"Jasné, ty žiarlivý idiot." pretočil očami "Chcel som ju požiadať o ruku."

"Vedel som to!" vykríkol Dean na čo sme sa všetci rozosmiali.

Jediný ktorý mlčal a ignoroval našu prítomnosť bol Ron. Ešte stále sa s Harrym hnevali a neprehovorili spolu ani slovo.

"Dumbledore hovoril, že vy dvaja nemôžete chodiť do školy." hovoril Seamus "Má to niečo spoločné s tým, že ste boli v nemocničnom krídle?"

"Máme zakázané o tom rozprávať, nehnevaj sa." ospravedlňujúco pokrčil plecami Potter.

"V pohode." mávol rukou a vystrelil z dverí s výkrikom "Pohnite kostrou lebo nestihneme raňajky!"

Dean a Neville nám ešte predtým ako sa vydali preč venovali úsmevy, no Ron odišiel bez rozlúčky.

"Čo budeme robiť, láska?" Harry zvodne nadvihol obočie a vyzeral pri tom naozaj vtipne.

"No hádaj." prekrútila som očami a hodila do neho vankúš z vedľajšej postele.

"Dávaš mi košom?... Au to naozaj bolelo, Megan." ruku mal na srdci a predstieral ublížený výraz. Musím uznať, bol naozaj dobrý herec.

"Navrhujem aby sme si objednali raňajky do postele, váľali sa v nej do obeda a potom sa odobrali do Veľkej Siene, kde sa máme stretnúť so Snapeom, ktorý nás odvedie na náš interview." navrhla som s úsmevom.

"Och, to znie božsky." založil si ruky za hlavu a s blaženým výrazom hľadel na nebesá "No až keď si odmyslím tú časť so Snapeom a rozhovorom."

Nasledujúce hodiny prebehli viac než príjemne.

Dobby nám priniesol podnos s teplým kakaom, chrumkavými croissantami a ovocným džemom a zvyšok voľného času sme naozaj strávili len v posteli.