*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Štyridsiata druhá kapitola- Bastardi

Keď som bola malá, mama mi často hovorievala o tom, čo je to láska.

Ležala som vo svojej posteli zabalená v perine až po uši a ona ma s úsmevom hladkala po vlasoch. Čítala mi z veľkej rozprávkovej knihy o tom ako princezná našla svoju lásku, princa, ktorý ju zachránil z veže, prebral bozkom alebo jej dal nasadil sklenenú črievičku a zistil, že je to naozaj ona, jeho vyvolená.

Počúvala som ju so zasneným výrazom v tvári a predstavovala si, že aj ja raz nájdem svojho princa.

A ako jedenásťročná som ho aj našla...

Chlapec s čiernymi neposlušnými vlasmi odstávajúcimi do všetkých strán, so zelenými očami v ktorých sa odrážali šibalské iskry za okrúhlymi sklíčkami...

Učaroval ma, ukradol moje srdce a ukázalo sa, že už nemá v pláne vrátiť mi ho...

Láska je silná.

Láska dokáže narobiť divy.

Láska môže vzniknúť z nenávisti alebo sa na ňu ľahko premeniť.

Láska je však zároveň najväčšia slabosť človeka.

Slabosť, ktorú si človek vo vojne nemôže dovoliť...

*

Žena sa zvíjala v mukách na chladnej zemi.

V agónii kričala a zakláňala hlavu, dlhé čierne vlasy sa jej dostali z tváre a odhalili jej niekdajšiu krásu.

"Ako si to mohla dopustiť?" zasyčal nad ňou hlas, ktorý už nepatril mužovi ale netvorovi bez srdca a duše. "Pýtal som sa ťa na niečo, Bella!"

"Môj pane..." vyjachtala zo seba v mukách, nevediac ako pokračovať.

"Crucio!"

Zasiahlo ju ďalšie zaklínadlo ako opäť vykríkla.

Jediné čo mohla vidieť bol jeho dlhý čierny plášť.

*

Sladká nevedomosť mi zaplavila rozum i telo. Bolo úžasne na chvíľu na nič nemyslieť a len spať, hlboko, tvrdo...

Keď však moju tvár zasiahlo niečo vlhké a studené, okamžite som sa vrátila naspäť do reality a od strachu otvorila oči.

Čo ak sú to smrťožrúti? Alebo ešte horšie...

Čo ak je to Bellatrix?!

"Pssh, všetko je fajn, Megan. Nehýb sa, len si zbytočne ublížiš." niekto šepkal a držal ma pri zemi.

Chvíľu mi trvalo, kým som prestala šalieť a vyhľadala zelené oči priamo nado mnou.

"Si v poriadku." upokojoval ma a ja som sa zmohla len na prikývnutie.

Otvorila som ústa a chcela niečo povedať, ale moje hrdlo zvierali kŕče. Chlapec mi okamžite podal fľašu vody a pomohol mi posadiť sa.

Pila som opatrne a cítila, ako bolesť pomaly ustupuje.

"K-kde sme?" odkašľala som si a vrátila mu už prázdnu fľašu.

"Ešte stále na tej istej čerpacej stanici." mávol rukou niekam za mňa. "Obaja sme odpadli od únavy.... Tonksonová poslala Dumbledorovi patronusa. Zúril, keď sa dozvedel, čo sa stalo. Prikázal, aby sme tu zostali minimálne ďalšie tri hodiny. Zjavilo sa tu pár členov Rádu, ktorý mali za úlohu napraviť škody a zbaviť sa mŕtvych tiel muklov. Tých, čo prežili, ošetrili a použili na nich Obliviate."