*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata piata kapitola- Rande na metle

Raňajky v našej dvojici prebehli v tichosti. Harry sa mračil na každého, kto sa len k našim miestam pri chrabromilskom stole priblížil. Cítila som sa sebe množstvo pohľadov, na ktoré som stále nebolo stopercentne zvyknutá.

Ak som mrkla ponad plece chalana s jazvou na čele, v celej kráse sa mi ukázalo divadielko Draca Malfoya, ktorý si z nás nahlas uťahoval pred jeho oddaným publikom v podobe slizolinčanov.

Tak veľmi som ho nenávidela!

"Už sa toľko netráp nad tým, čo povedal Ron." odvážila som sa dohovárať mu.

Civel do taniera s vajíčkami a vidličkou vraždil všetky žĺtka.

"Ľahko sa hovorí, ťažko sa koná." odvetil podráždene a konečne so mnou spojil pohľad.

"Dumbledore nás varoval, že to nebude ľahké..." začala som.

"Dumbledora mi ani nespomínaj. "zavrčal. "Vždy skáčem ako píska. Už ma naďalej nebaví byť jeho figúrkou v tejto hlúpej hre. Zatiahol do toho aj teba..."

Nervózne som si zahryzla do pery a skontrolovala, či niekto nenačúva.

"Máme spolu predstierať vzťah. Pozri čo nám to prinieslo, už sa ani sa ani nebavíme so spolužiakmi. Vo škole to je celé na hovno, keďže sa človek nemôže sústrediť a každú minútu tŕpne v obavách, či niekoho nezabije len úbohou emóciou!" potriasol hlavou. "A jediná Dumbledorova pomoc? Dohodne nám tlačovku s novinármi aby z nás urobili ešte väčšie trápne celebrity a zamilovaný párik, ktorý sa má ocucávať na každom kroku a darovať si srdiečka a kvetinky."

"Srdiečka a kvetinky?" nadvihla som obočie, aby som odľahčila situáciu.

Harry to vystihol pekne. Samozrejme na tom všetkom boli ešte oveľa horšie veci a bolo toho viac...

Potešilo ma, keď mu zamykalo kútikmi úst. "Nie je to, čo všetky dievčatá chcú? Kvetiny a bonboniéry a plyšových medveďov?"

Rozosmiala som sa na plné hrdlo a on sa ku mne hneď pridal. "Koľko si tých romantických presladených amerických filmov videl?"

"U starej Figgovej dosť." uškrnul sa. "Takže ty nie si na všetky tie veci?"

Usmiala som sa. "Ako každé dievča aj ja som si vysnívala svojho princa na bielom koni a ak narážaš na kvety, milujem biele ruže."

"Tak biele?" prekvapene nadvihol obočie.

"Sú nevinné, čisté a jemné. Hovorí sa, že odháňajú zlo a temnotu a vyjadrujú úctu, pokoru a vernosť."

"Sú presne ako ty." vpíjal sa svojimi smaragdami do mojich očí. "Nevinné, čisté a jemné."

Obliala ma horúčava a mala som pocit, že sa červenám až na zadku.

"No, hm, mali by sme už ísť ak nechceme zmeškať." vyskočila som z lavici a on ma pokojne nasledoval.

*

Deň ubiehal ubíjajúco a pomaly. Takmer som prespala všetky hodiny, čo sa profesorom vôbec nepáčilo. Mala som pocit, že sa všetci naši podarení kamaráti dohodli, že sa s nami nebudú baviť.

Stihli sme dvakrát odpadnúť od únavy, z toho raz v klubovni, keďže sme tam stihli dobehnúť a druhý krát v prázdnej triede hneď na prvom poschodí.

Konečne skončilo vyučovanie, opäť som bola zamorená hromadou úloh a esejí, ale von sa aspoň trošku vyčasilo aj keď obloha mala farbu nepeknej upršanej sivej.