*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Štyridsiata kapitola- Lúčenie

"Nevyspelé detiská s rozbúrenými hormónmi! Úplne potratili rozum!" prskal Severus Snape "Stihli do seba skočiť dvakrát, dvakrát za jedno popoludnie!"

"Ako si povedal, Severus, prežívajú rovnaké obdobie ako ich rovesníci... je to čas veľkých zmien, sedliacky povedané puberta, nemôžeme sa na nich dlho hnevať." vyhlásil Albus Dumbledore ako sa ešte ten istý deň v noci stretli v riaditeľni.

"To myslíte vážne?! Podpálili strom!" zasyčal profesor a podobal sa na na netopiera viac než zvyčajne.

"Aj keď sú výnimoční čarodejníci, prežívajú obyčajné ľudské emócie... montuje sa im do toho mágia, to je ten problém. Zabudol si Severus? Ty si v ich veku riešil presne to isté... Neučarovala ťa krásna dievčina so zelenými očami?"

"Ja a Lily sme boli úplne niečo iné, Albus!" zaškrípal zubami čiernovlasý muž.

"To sa mýliš." Dumbledore sa usmial popod nos. Dnes mal príliš dobrú náladu aby si ju skazil nejakým zúrivým profesorom. "Harry a Megan bojujú s niečím väčším ako je čierna mágia či záchrana sveta."

"Ak myslíte tú vašu lásku..." opovrhujúco pretočil očami Snape.

"Samozrejme." spokojne prikývol "Nič nie je silnejšie ako tento úprimný hlboký cit. Mal by si to po všetkých tých rokoch vedieť, Severus."

Muž si len bez slova odfrkol.

"Je úplne pochopiteľné, čo sa práve deje. Očakával som to."

"Čo? Že vyhodia strom do povetria?!" ironicky nadvihol ľavé obočie.

Dumbledore s tichým chichotom pokrútil hlavou. "Stačí ak chvíľu počkáme a potom sa uvidí... Dúfam, že momentálne obaja odpočívajú."

"Odvtedy sa ešte nezobudili. Bol som naozaj prekvapený keď ich nezmohla únava..."

"Myslel som si, že sa to pomaly bude meniť... pravdepodobne sa predĺži časová rezerva medzi dvomi únavami..."

"Minerva im doniesla zbalené kufre. Ak sa ráno zobudia, okamžite môžu odísť."

"Výborne, Severus... Nechcem aby sa tu dlhšie zdržiavali."

"Potter včera novinárom povedal, že sa pôjdu liečiť..."

"Harry to vyriešil dobre." ocenil riaditeľ.

"Umbridgeová si po našom kúzle na stratu pamäte vôbec na ten incident nespomína. Dnes učila a bola nepríjemná ako zvyčajne." pokračoval Snape.

"I to je dobre... Obával som sa, že to bude mať horšie následky. Nepotrebujem si Korneliusa pohnevať ešte viac."

Obaja muži strávili ďalšie ubiehajúce minúty v tichosti.

"Mal by si si odpočinúť, Severus." navrhol s úsmevom Dumbledore "Citrónový drops?"

Profesor znechutene ohrnul pery nad ponúkanou muklovskou sladkosťou a vystrelil k dverám "Dobrú noc, Albus."

*

Do očí mi okamžite udreli ostré slnečné lúče ako som pomaly, opatrne zaklipkala viečkami. Ako prvé čo som si uvedomila bolo to, že ma od hladu pobolieva prázdny žalúdok a že neležím vo svojej vlastnej posteli v dievčenskej izbe v Chrabromile, ale ani v tej chlapčenskej. Tento matrac bol dokonalo mäkučký a periny hrubé, ťažké a úžasne teplé.

Obávala som sa otočiť a viac rozhliadnuť, kde sa nachádzam... v hlave sa mi totiž vybavili udalosti včerajška.

Vylúčili nás?