*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Ôsma kapitola- Soviareň

Bez slova som hľadela na Freda i Harryho a nervózne si hrýzla peru. Čo mám povedať? Nič mi také narýchlo nenapadalo. Preboha, čo mám robiť?! Prepadnúť sa do zeme? Vypariť sa? Škoda, že sa neviem premiestniť.

A práve, keď som rozmýšľala nad totálnymi somarinami, Hermiona sa ozvala. "Hm, Megan a ja sme nemohli včera zaspať..."

Vypleštila som na ňu oči. Hermiona a klamať? A ešte svojmu najlepšiemu kamarátovi? Síce sme sa rozprávali, ale nikdy sme neboli nejaké naj kamošky.... No a teraz si kvôli mne vymýšľa a zastáva sa ma. Neverím.

"Tak, sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť. Uznávam, nebolo to veľmi rozumné. Bez plášťa alebo mapy, ale vtedy nám to prišlo, ako dobrý nápad." vysvetľovala ďalej Hermiona a uprene hľadela Harrymu do očí.

Ja som svoj zrak uprela radšej na hrianky predo mnou a z jednej si odhryzla, aj keď som už vôbec nebola hladná.

"Prichytil nás Filch, preto sme sa rozdelili. Vbehla som do najbližších dievčenských záchodov a Megan bežala do sieni Slávy. Bol tam Malfoy, neviem, asi sa tiež skrýval. Urážal Megan ako vždy a keď sme sa potom stretli v klubovni, povedala mi, že ju nechcel pustiť. Veď ho poznáte. Idiot. "

Nachvíľku zostalo v našej skupinke ticho. Každý spracoval, čo Hermiona povedala. Tým každý, som myslela aj seba.

"A tie jeho reči? Vyrušil nás tam, ten všivák Filch." citoval Fred Malfoya a popri tom sa na mňa pozrel. Zatvárila som sa čo najnevinnejšie, no bolelo ma, že mu musím klamať. Vždy som sa mu zo všetkým zdôverovala a hovorila pravdu. Jediné, čo som zamlčala bola moja zaľúbenosť do Harryho. Toto som nepovedala nikomu.

"Jednoducho si vymýšľal. Chcel vedieť, ako zareagujete. Je to lož. Nič sa tam medzi nimi nestalo, však Meg?"

"Hm, jasné. Ďakujem Hermiona." usmiala som sa na ňu. Chalani si asi mysleli, že som vďačná kvôli tomu, že to vysvetlila. Nebolo to tak. Ďakovala som jej za záchranu a ona to pochopila.

"My padáme. Čaká nás Herbológia a neradi by sme zmeškali. Ahojte." postavil sa zrazu Fred a jeho dvojča ho nasledovalo. Nachvíľku sa zohol a krátko ma objal. Vždy to tak robí. Opätovala som mu stisk a pozorovala ho, ako odchádza.

Tvár si na chvíľku zaborila do dlaní a potom si bez slova vzala kabelu. Rozbehla som sa preč. Bolo mi jedno, že sa za mnou otáčajú študenti, že na mňa Lavender s Parvati kričia....

Predierala sa pomedzi bifľomorčanov, ktorí sa práve hnali po schodoch. Bežala som po chodbách. Vedela som presne, kde chcem ísť. Nebola to klubovňa ani moja izba.

Zastavila som sa pred starými drevenými dverami do veže a načiahla ruku. Potiala kľučku, vošla dnu a zabuchla za sebou. Zdvihla hlavu hore a hľadela na kŕdeľ sov. Niektoré sedeli na bidlách s hlavou pod krídlom, niektoré drvili myšie kostičky a niektoré mi prelietavali nad hlavou s čerstvými úlovkami.

Tašku som hodila na zem a porozhliadla sa vôkol seba. No ták Heilly, kde si? Medzi množstvom sov ju bolo ťažko rozoznať, no do očí mi okamžite udrela sova snežná, ktorá patrila Harrymu.

"Heilly!" zvolala som, aby som sa naozaj presvedčila, že tu nie je.

Žiadna plamienka driemavá ku mne nepriletela, tak som usúdila, že sa ešte asi nevrátila z nočného lovu. Čupla som si a z kabely vytiahla brko, kalamár a čistý pergamen. Rozprestrela si ho na kolenách, odzátkovala kalamár, namočila do ňho brko a začala písať.

Ahoj mami,

Prepáč, že som sa ti neozvala už včera večer, ale nejako som na to zabudla a nebol ani čas. Rokfort sa vôbec nezmenil, všetko je postarom. Máme novú učiteľku Obrany proti čiernej mágii, Umbridgeovú. Je z ministerstva, preto som zvedavá, aká vlastne bude. Dnes s ňou mám prvú hodinu a vôbec sa neteším.