Dvadsiata ôsma kapitola- Návšteva

1.4K 109 23
                                    

Potrebovala som ďalšie nové poznatky o svojom nasledujúcom živote rozdýchať a osamote niekde v tmavom kúte lámať hlavu, prečo mám také šťastie.

Ale môj plán obsahoval hneď dve veľké diery.

Po prvé, nemohla som byť nikde sama, ak nerátam WC...

Po druhé, bol čas obeda a ak by som sa teraz niekde vyparila, madam Pomfreyová by ma zakliala do ropuchy alebo slimáka alebo červa...

A po tom som naozaj netúžila.

Takže mi nezostávalo nič iné, len sa doplaziť naspäť do nemocničného krídla, ktoré sa mi stalo dočasným domovom a počúvať ešte aj od liečiteľky desať minútovú kázeň na tému "Zdemolovaná miestnosť!" a "Sklo bolo naozaj všade!"

Teraz som sedela na posteli, dojedala hustý tekvicový vývar s chlebom, (ktorý chutil ako zvratky) a bola na sto percent presvedčená, že nám ho Pomfreyová prestrela naschvál, ako jej pomstu za našu nedostatočnú kontrolu.

Po ďalšej lyžičke tej nechutnej brečky skrivila ústa do grimasy a mala chuť to vykydať von oknom alebo na jej hlavu.

Nemohla som sa však rozhodnúť, kam by to bolo lepšie.

Zelenooký chrabromilčan svoju dávku gebuziny už zjedol aj keď sa netváril dvakrát nadšene. Momentálne odpisoval na list, čo dostal dopoludnia a kvôli ktorému sa strhla tá hádka. Pri oprave nemocničného krídla ho našla profesorka McGonagallová niekde zatúlaný pod vedľajšími posteľami.

S výrazom, ako keby niekto zomrel som nabrala ďalšiu lyžicu vývaru a potlačila nadvihovanie na zvracanie už len z tej vône.

Cítila som na sebe jeho pohľad a len z dôvodu, aby som jedenie oddialila, otočila sa k nemu. "Áno?"

Harry ma pozoroval, hrýzol si peru ako nad niečím uvažoval a potom porazenecky vyhŕkol "Fajn, fajn. Daj to sem."

"Čože?" nechápavo som sledovala, ako odhodil brko, prešiel až ku mne a vytrhol mi z ruky misu s tekvicou.

"Dojem to za teba, len sa mi to nikdy nepodarí, ak mi nedáš lyžičku." uškrnul sa a vzal mi aj spomínaný predmet.

"Ale prečo? Tebe to nebodaj chutí?"

Potter pretočil oči a odchlipol si prvé sústo. Pri tom geste rozkošne nakrčil nos.

"Nie, myslím, že to chutí ako Dudleyho rozvarené týždeň staré ponožky, ale ty sa s tím trápiš viac ako ja."

"Jasné, chápem, no stále nerozumiem, prečo mi pomáhaš..." mrmlala som a sledovala jeho znechutenú tvár.

"Som ti to dlžný... a ešte o veľa viac. Je mi ľúto, že som ti neveril, veď vieš s listom..." zahundral a pokračoval v jedení.

"To nič." šepla som a keď Harry konečne skonzumoval aj zvyšok toho hnusu, odmietavo zavrtel hlavou.

"Nie, to nie je nič. Máme si veriť, dôverovať, v podstate sme odkázaní len jeden na druhého. Choval som sa ako somár. Prepáč."

Jemne som sa usmiala "A čo za to?"

Potter prekvapene vyvalil oči a potom sa zaškeril "Čo by si chcela?"

"A čo mi ponúkaš?" pokračovala som v hre.

"Je toho veľa, máš na výber." jazykom prebehol po svojej spodnej pere a mne v tom napadli jeho slová, že sa mu páči, keď som pri ňom krotká.

Uh.

Zacítila som doposiaľ neznáme chvenie v podbrušku. Neboli to tie typické motýliky zamilovanosti, ale niečo veľmi podobné... Zrazu som mala pocit, že ak sa ho nedotknem, umriem. Zhorím a rozpadnem sa na maličké kúsočky.

*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*Where stories live. Discover now