*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata druhá kapitola- Lekcia Veštenia

Všetci navôkol sa usadzovali v dusnej okrúhlej miestnosti veže. Vôbec to nevyzeralo ako trieda, skôr ako kombinácia podkrovia a starodávnej čajovne.

Bolo tu natlačených aspoň dvadsať malých okrúhlych stolíkov a okolo všetkých stáli čalúnené kreslá a vankúše na sedenie. Všetko osvetľovali slabé červené lampy, všetky závesy na oknách boli zatiahnuté a mnohé svietidlá prikryté tmavočervenými šálmi.

V miestnosti bolo teplo a zadusenie a pod rímsou kozuba, zapratanou všetkým možným, horel oheň a z medeného kotlíka nad ním sa šírila akási ťažká sladkastá vôňa.

Police na kruhových stenách boli plné zaprášených bŕk, a zvyškov sviečok, ležali na nich množstvá balíčkov ošúchaných kariet, kopa krištáľových gúľ a obrovská zbierka čajových šálok.

Nedôverčivo som sa obzerala všade navôkol, keďže to bolo prvý krát, čo som vkročila do tejto učebne.

Samozrejme McGonagallová i Dumbledore museli vyriešiť aj tento problém.

Harry chodil na hodiny Veštenia zatiaľ čo ja som mala Starobylé runy. No a keďže sme museli byť kvôli rozbúreným jadrám spolu, preto sa jeden svojho predmetu musel vzdať.

A nejakým zázrakom to padlo na mňa.

Vraj sa mám ja väčšiu šancu naučiť veštiť ako Harry vedieť runy.

Zhodnotila to s pokriveným úsmevom McGonagallová o ktorej bolo zrejmé, že Veštenie ako odbor mágie neuznáva.

Takže som teraz trónila na jednom z mäkučkých kresielok a nedočkavo čakala, čo sa bude diať.

Ron sa medzi tým rozhodol, že si dá po obede šlofíka a skrútený vo veľmi čudnej polohe pochrapkával.

Z tieňa v rohu sa vynorila profesorka Trelawneyová, ktorú som poznala z banketov či hostín vo Veľkej sieni.

"Dobrý deň študenti..." prehovorila zastretým hlasom, šialene gúľajúc obrovským lesklými očami za okuliarmi. "Dnešná hodina je výnimočná. Pridal sa k nám nový člen na ceste do záhad budúcnosti, odhaľovania svojho skutočného ja a krás veštenia, jedného z najzložitejších čarodejníckych umení."

Nervózne som sa zavrtela, keď sa na mňa pozreli všetci v triede.

Nenávidela som pozornosť!

Profesorka si upravila dlhú štólu a pokračovala "Bola by som rada, ak by ste sa nám predstavili, moja milá a povedali o sebe pár slov..."

Skôr, ako som stihla namietať, v padacích dvierkach sa objavila škaredá tvár ropuchy, teda Umbridgeovej.

"Dobrý deň, profesorka Trelawneyová. Verím, že ste dostali môj odkaz s dátumom a hodinou mojej inšpekcie?"

Trelawneyová odmerane prikývla a tváriac sa veľmi rozladene, otočila sa čelom späť ku mne."Ak by ste mohli?"

Neohrabane som sa postavila a tým zobudila driemajúceho Rona, ktorý sa o chvíľku okolo seba zmätene obzeral. Harry potlačil výbuch smiechu nad Weasleyho výrazom a ja som sa konečne mohla s celou červenou tvárou postaviť.

"Ech..." zakoktala som sa, keďže ma prítomnosť Umbridgeovej rozptyľovala . Videla som, ako na mňa zíza s neskrývaným záujmom na tvári.

"Volám sa Megan Fosterová, som v Chrabromile a mám pätnásť." vytresla som prvú blbosť, ktorá ma napadla.

A bolo to naozaj úbohé. Každý predsa vedel, že som v Chrabromile.

"Aké máš záľuby drahá? Čo ťa primälo k tomu, aby si začala navštevovať hodiny Veštenia? Objavila si v sebe zázračný dar?" zasypala ma otázkami profesorka.