*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemdesiata ôsma kapitola- Ministerstvo Mágie

Vždy keď chceme spomaliť čas, uteká ešte rýchlejšie a ani teraz to bohužiaľ nebolo inak. Posledné dni boli viac než šialené, neustále som sa nachádzala buď v tréningovej miestnosti alebo zavretá v komnate s horou kníh. S Harrym sme sa niekedy celé hodiny nevideli lebo bol buď s Dumbledorom alebo niekde trénoval so Siriusom či Lupinom a mne spoločnosť robila Tonksnová a Kade.

Každú chvíľu som mala pocit, že sa zbláznim. Nad kozubom tikali hodiny a odpočítavali čas do misie. Odpočítavali čas do noci, kedy sa rozhodne o budúcnosti sveta, o pokračovaní vojny, o víťazstve dobra nad zlom. Odpočítavali čas dovtedy, kým získam alebo stratím proroctvo. Kým Voldemort zistí moju pravú identitu.

„Megan?" na ruke som pocítila dotyk a prudko sa mykla.

Hľadel na mňa Kade, v očiach viditeľná starosť.

„Áno?" vystrela som sa a pokrútila stuhnutými lopatkami. V rovnakej polohe som zotrvala celé hodiny.

„Si celá bledá." zamrmlal ako pozoroval moju tvár. „Vyzeráš na odpadnutie."

„Dnes si samý kompliment." zažartovala som sucho a pretrela si oči „Som len vyčerpaná."

„Mala by si si aspoň na chvíľu odpočinúť."

„Nie. Už zajtra večer máme byť na ministerstve a ja musím byť dostatočne pripravená..."

„Preboha, Meg." skočil mi do reči Kade a zovrel moje zápästie. „Už vieš všetky kúzla naspamäť. Trénovala si celé dni, plány vieš odrecitovať odpredu dozadu... už viac nikdy nebudeš pripravená ako teraz."

Mlčala som, vediac, že má pravdu. Mala som však v sebe neskutočný strach, ktorý mi nedovoľoval sedieť s prekríženými rukami a čakať na ten osudný deň.

„Fajn." rezignovane som odložila pergamen s brkom a zaklapla najbližšiu knihu. „Čo budeme robiť?"

„Kde máš Pottera?" spýtal sa ako sa natiahol na pohovke a založil ruky za hlavou.

Ja som sedela na zemi v tureckom sede, chrbtom opretá o tú istú pohovku, pri mieste kde mal nohy.

„S Dumbledorom." odvetila som napäto „Myslím, že ho pripravuje na to, že sa možno znovu stretne s Veď-Vieš-Kým."

„Kurva!" vypadlo z Kada šokovane „To ti povedal?"

„Nie." nahnevane som si zahryzla do pery „Vôbec mi nehovorí o čom sa s Dumbedorom okrem tej misie rozprávajú. Chápem, že je Vyvolený, ale mám o neho naozaj strach."

Kade chvíľu mlčal.

„Naozaj si myslíš, že by sa na ministerstve ukázal Veď-vieš-kto a riskoval tak svoje odhalenie pred verejnosťou? Veď sa predsa koná ministerský večierok plný úradníkov a aurorov."

„Neviem." zavrtela som hlavou pri čom sa mi triasol hlas „Ale ak áno, zomriem od strachu."

„Meg." posadil sa a chytil ma za ruku, potom trochu silnejšie ako plánoval, vytiahol hore k sebe na pohovku. „Sľúbil som, že ťa ochránim... stále si predsa mojím druhom a preto tu budem vždy pre teba... keď nie ako milenec, tak ako priateľ."

Venoval mi mäkký pohľad a ja som si ho k sebe pritiahla a objala okolo krku. „Ďakujem."

V očiach som cítila slzy.

Vedela som, že budem do smrti vďačná za to, že ma vtedy pred mesiacmi oslovil krásny chlapec v muklovskom klube a zachránil nielen pred potetovaným týpkom, ktorý ma obťažoval, ale aj pred budúcimi chvíľami beznádeje, zúfalstva a samoty.