*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Sedemnásta kapitola- Liečba

Ako je možné, že som si to nevšimla skôr? Už na hodine Starosltivosti o zázračných tvorov vyzeral unavene, ale veľmi som to neriešila. Alebo nestihla riešiť.

Harry nebol vôbec v dobrom stave a bolo očividné, že ak by nad sebou silou-mocou nedržal kontrolu, zaspal by.

Trošku rozčarovane som pozrela do svojho taniera na ktorom bol kurací rezeň, varené zemiaky, šalát a hrášok s mrkvou. Bolo to výborné, samozrejme, ako vždy. Domáci škriatkovia sa jednoducho prekonávali a ja som im za to v duchu ďakovala.

„Chcem sa pokojne navečerať, Hermiona, prosím, nechaj to tak.“ prehovoril po dlhšej odmlke Harry, so starostlivo kontrolovaným hlasom.

Nevyzeral nahnevane, ale vidličku s nožom zvieral tak tuho, až sa mu napínala koža na chrbte rúk. Hermiona otvorila ústa, pravdepodobne preto, aby na to niečo odsekla, ale Ron do toho konečne zasiahol.

„Počula si.“ prehltol obzvlášť veľké sústo a potom pokračoval. „Nie si jeho mama, vie, čo robí.“

Harry prikývol a odpil si z čaše.

„Práveže nevie.“ zašomrala si popod nos, tak, že som to počula len ja, sediac pri nej najbližšie.

Pár minút uplynulo v tichosti. Grangerová si vytiahla z tašky knihu, oprela si ju o džbán mlieka a popri jedení čítala. Neuniklo mi, ako sem-tam urazene hodila očkom po Potterovi.

„Ideš s nami, Meg?“ ozval sa známy hlas a ja som sa otočila k Parvati, ktorá stála vedľa Lavender. Obe boli už zrejme najedené.

„Nie, ešte pôjdem do nemocničného krídla.“

Na to Parvati len prikývla a potom spolu odišli. Netrvalo dlho a na ich miesto si prisadli Dean s Nevillom.

„Počuli ste o Kudleyovských kanónoch? Prepadli sa na spodok ligovej tabuľky a dokonca ich porazili aj Falmouthskí sokoli.“ nadšene oznámil mlčiacej skupinke Dean a načiahol sa za tekvicovým džúsom.

„Och nie.“ zastonal sklamane Ron. Každý vedel, že Kudleyovské kanóny sú jeho obľúbený tím.

„Veru tak. Stará mama tvrdí, že slávne dni Kanónov sú už dávnou minulosťou. Celé storočie podávajú veľmi chabé výkony a tento rok sa to len potvrdilo.“ pokrčil plecami Neville.

„Možno sa ešte pozbierajú...“ zasnil sa Weasley.

„Pochybujem.“

„Kto je v čele?“ zvedavo sa spýtal Harry a konečne sa zapojil do debaty.

„Momentálne Osbournské osy, ale myslím, že si to dlho neudržia.“

„Čo? Prečo?“

„Darí sa viacerým tímom a konkurencia je naozaj veľká. Také Holyheadské harpye nie sú zlé a ani Magochester United na tom nie je najhoršie.“ spokojne hovoril Dean a prežúval kúsok bravčoviny.

„Počkaj, nie je v tom tíme náhodou aj Oliver Wood?“ zamyslene som sa opýtala, čím som chalanov prekvapila.

„Hej, stretli sme ho minulého roku na Svetovom pohári v metlobale, pamätáš Harry?“ uškrnul sa Ron.

Čiernovlasý chalan len niečo nezrozumiteľné zamrmlal. Na chvíľku sa nám stretli pohľady, no on okamžite odvrátil tvár. Ja som tú svoju sklonila za dlhú záclonu vlasov a nervózne sa hrala s nechtami. To je na mňa stále nehnevaný?

Pri stole sa začalo vášnivo diskutovať, kto nakoniec vyhrá metlobalovú ligu a chalani si vzrušene vymieňali tipy. Vôbec ma to nebavilo, preto som sa presunula opäť k svojmu tanieru a hlavu si podoprela rukou. Prišla mi strašne ťažká. Udržať otvorené oči bolo však ešte ťažšie. Len ich na chvíľku zavriem. Naozaj len na chvíľku...