*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Osemdesiata kapitola- Vianoce

Severus Snape zastihol Albusa Dumbledora po nekonečných hodinách čakania až o siedmej ráno. Ten sa ako vždy, keď sa vracal do školy, premiestnil na Astronomickú vežu, vyčerpaný, no energický a profesor Elixírov odlepil pohľad od prvých lúčov slnka, ktoré sa drali vo sviatočné chladné ráno na oblohu.

„Dobré ráno, Severus." pokojne ho pozdravil starý muž akoby ho vôbec neprekvapovalo, že ho tam našiel „A Veselé Vianoce."

Snape nadvihol obočie „Nemyslím, že sú až také veselé, Albus. Temný pán šalie."

„Harry a Megan mu úspešne prekazili plány s proroctvom. Máme čo oslavovať."

„Viete, že to dlho neostane bez odozvy." zavrčal profesor „Je naozaj zúrivý. Smrťožrútov, ktorím sa podarilo uniknúť z ministerstva, mučil celé hodiny. Nebol to pekný pohľad."

„Verím, že si na podobné situácie už zvyknutý." pozrel mu do očí riaditeľ „Hovoril niečo o Megan?"

Snape vykrivil hornú peru. „Počasoval ju vyberanými nadávkami, ale veľa o nej nerozprával. Prisahal však, že ju postihne osud horší než smrť."

Albus pokýval hlavou na znak, že počuje a hľadel do diaľky na slnkom zaliaty školský areál. Hagrid práve vychádzal zo svojej chalupy v doprovode veľkého čierneho psa Tesáka a začal sa brodiť snehom smerom ku hradu.

„Keď som ich vzal do Venue, obaja boli fyzicky i magicky vyčerpaní. Liečitelia ich síce pomocou tvojich elixírov dali dohromady, ale obávam sa, že sa nevyhneme následkom. Pred hodinou som vypočúval Megan, ktorá mi opísala ako ich zachránil pred smrťou magický štít. Magický zväzok je naozaj silný a unikátny, ale je takmer nemožné aby ich zmiešaná mágia fungovala sama od seba. Ak áno, je to neuveriteľné, lebo ak tomu správne rozumiem, tu nastáva obrat vo vojne... jestvuje totiž niečo, čo ani Voldemort nedokáže prelomiť."

„Ich magický zväzok." ohromene zašepkal Snape „Ak budú spolu, nebude schopný ich poraziť."

„Presne tak."

„Takže ich magické jadro môže vyhrať vojnu." neveriacky zamrmlal muž.

„Ich láska, Severus, ich láska." usmial sa Dumbledore, v očiach nadšené ohníčky. „Vždy som vravel, že to je ta najmocnejšia mágia na svete."

*

Pomaly som otvorila oči. 

Vôbec ma neprekvapilo, keď som podľa zápachu silnej dezinfekcie zistila, že sa nachádzam  v nemocničnom oddelení vo Venue. Pár minút bez pohybu zízala na neurčitý bod na plafóne nado mnou a počúvala ruch v miestnosti. Niekto prešiel okolo mojej postele, niekto sa v diaľke zasmial, niekde, o pár postelí ďalej prebiehal tichý zanietený rozhovor a v pozadí toho všetkého hrali vianočné koledy.

Prinútila som sa pomaly posadiť a prudko zatvorila oči, ako sa mi zatočilo v hlave.

„Megan!" ozval sa hlas Harryho Pottera.

Zažmurkala som a zahľadela sa na mladého muža po mojej pravici.

Sedel na svojej posteli opretý o jej železný chrbát, bol bez okuliarov, vlasy mu nezbedne odstávali do všetkých strán ešte viac než zvyčajne a na tvári mal pár jaziev, ale usmieval sa a ja som mu úsmev hanblivo vrátila.

Keď ma pred pár hodinami prebral Dumbledore a ja som mu v skratke povedala, čo všetko sa udialo na ministerstve, Vyvolený ešte tvrdo spal a hlavná liečiteľka Sanya sa nad ním skláňala s prútikom v ruke. Riaditeľ ma ubezpečil, že bude v poriadku, že obaja budeme a po rýchlom rozhovore zmizol. Nedal mi vôbec žiaden priestor na otázky čo je s ostatnými