*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Osemnásta kapitola- Enervate

S naozaj veľkým sebazaprením som sa nejako vyškriabala na roztrasené nohy, snažiac sa udržať si rovnováhu a zagánila na Pottera.

Aj jeho pohľad sa v sekunde zmenil. S prekvapeného na chladný, takmer nebezpečný lesk.

„Čo sa stalo? Opäť si sa do niečoho starala?“

Bolo to ako bodnutie do chrbta. V tej chvíľke sa tenké lanko medzi láskou a nenávisťou pretrhlo a mňa pohltil ten záporný pocit.

Tak veľmi som ho milovala, no v tú chvíľku nenávidela. Šialene. Celé to bolo šialené.

Len vďaka nemu je zo mňa troska! Len vďaka nemu nedokážem prejsť obyčajnou sku*venou chodbou!Len vďaka nemu do seba musím pchať elixíry, ktoré mi aj tak nepomôžu, ako som práve zistila. A len vďaka nemu som pocítila obrovský nával bolesti v hlave, čo spôsobilo, že som takmer dostala závrat.

„Ty sa pýtaš čo sa stalo? Ty?!“ vykríkla som a aj keď som to nemala v pláne, v ruke som zvierala prútik a mierila ním na Pottera.

V tej istej chvíli to spravil aj on a a ako sme tam stáli, vraždili sa pohľadmi, prehovoril.

„Varoval som ťa, nemala si sa do toho pliesť. Nemala si spomínať Cedrica a ani Voldemorta...“ hlas mal hlboký a chladný.

„Mala som za to zaplatiť? Tak gratulujem, podarilo sa.“ zasyčala som.

Únava mi ochromovala mozog a ja som vedela, že ak chcem niečo urobiť, musím to urobiť teraz.

Zaostrila som na Pottera. Zdá sa mi alebo aj on stojí na nohách z posledných síl? Tvár mal ešte bledšiu ako na večeri a oči podliate krvou.

V duchu som sa však potešila. Tak mu treba!

V tom som sa rozhodla.

Nech pocíti, aké je mať magickú ranu a bolesť z ktorej sa chcelo vracať! Zaslepil ma prudký príval nenávisti a chuti pomstiť sa. Nespoznávala som sa.

Odlepila som sa od steny a to bol nemyslený povel k paľbe.

Prudko som švihla prútikom a vykríkla „Levicorpus!“

Potter sa tesne uhol a ja som sa musela vrhnúť nabok, aby som sa vyhla jeho kliatbe. Vzápätí som na neho vytiahla ďalšie zaklínadlo, ale on ho ľahko zablokoval a zdvihol prútik, aby vrhol ďalšie...

„Petrificus Totalus!“

„Nehýb sa!“

Obaja sme minuli a ja som mala pocit, že čo chvíľa stratím vedomie. Čary ma ešte viac unavili, keď som z posledných síl vykríkla „Expelliarmus!“

To samé urobil aj Potter.

Mohla som to tušiť skôr, odzbrojovacie zaklínadlo bolo jeho typický ťah.

Z môjho prútika vystrelili modré iskry, z Harryho červené.

Kúzla sa stretli presne v strede chodby, medzi nami, no v tom všetko naokolo vybuchlo. Odhodilo ma pár metrov dozadu, kde som spočinula na zemi. Brašna mi vyletela z ruky a rozbité sklo s povylievanými elixírmi ležalo vedľa mňa. Hlava mi išla prasknúť, keď som ju zdvihla a na druhej strane videla Pottera. Tiež na zemi.

Ten šokovane pozeral na obrovský satanský oheň rastúci medzi nami. Valili sa z neho iskry, šíril sa a obrazi všade navôkol jačali.

Stretli sa nám pohľady, keď v tom vybuchol strop a zrútil sa na nás.