*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Tridsiata šiesta kapitola- Minulosť a útok

Keďže už bolo pol deviatej, večeru sme nestihli. V šatni sa Harry bleskovo osprchoval a prezliekol do suchých šiat a ja som zo seba zhodila pršiplášť.

Kým sme však stihli dobehnúť do hradu, drobný dáždik sa premenil na poriadnu búrku a tak sme opäť zmokli ako myši.

Klubovňa bývala o takomto čase vždy plná a inak to nebolo ani dnes. Študenti sa učili či si robili domáce úlohy, klebetili, čítali noviny alebo hrali hry.

Spoločne s Harrym sme si po dlhom hľadaní našli voľné miesta ďalej od ľudí pri oknách, kde by sa nám doprialo súkromie.

Nechala som čelo opreté o studenú tabuľu skla a pozorovala kvapky udierajúce do okna. V diaľke sa zablysklo.

"Nemáme veľa času." podotkol Harry ako si zložil mokré okuliare a tvár unavene ponoril do dlaní."O chvíľu začne únava."

"Viem." vydýchla som a tak zahmlila malé koliesko na okne.

Zmoknuté pramene vlasov ma chladili na chrbte a telom sa rozliali zimomriavky. Striaslo ma.

Potter so svojou dokonalou pozornosťou stíhača si to samozrejme musel všimnúť.

Prekvapene som za ním hľadela, keď bez slova prebehol klubovňou a zmizol na schodoch.

Zatiaľ kým bol preč, čakanie mi krátili depresívne myšlienky na úlohy, čo ležali nedotknuté hore v izbe, v kabele.

Aj ak by som chcela, nedokázala ich sama urobiť. Bodlo by mi doučovanie od Hermioni, ale rozhodla som sa, že ju nebudem otravovať.

Asi so mnou ani nemá záujem hovoriť.

Chápala som ju.

Neustále sme pred ňou spoločne s Harrym niečo zatĺkali...

Zrazu sa späť prihnal čiernovlasý chalan, v náruči držiac veľký ručne pletený sveter zelenej farby s dominujúcim drakom na prednej strane.

Nechápavo som nadvihla obočie, no môj výhľad zaclonil práve spomínaný kus oblečenia, keďže mi ho Potter prevliekal cez hlavu...

Konečne som po pár sekundách dostala možnosť nadýchnuť sa čerstvého vzduchu a za jeho pomoci ruky vložila na správne miesta, do rukávov.

"Harry?"

Usmial sa na mňa a upravil mi ho, stiahol dolu a keďže bol dosť dlhý, zakrýval celú školskú sukňu. Vyzerala som, že mám na sebe len toto uštrikované niečo a podkolienky.

"Si až dievčensky rozkošná."

Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Moje líca pokryla červeň.

"Takto sa mi páčiš." pokračoval šeptom, zatiaľ čo jeho dlane jemne ležali na mojom páse, kde ich nechal.

Obliala ma horúčava ako som cítila ten dotyk aj cez hrubú vrstvu vlny.

Ešte mi nikdy nebol podobne blízko.

Naklonil sa a ja som skamenela, keď sa jeho pery dotkli môjho čela, zanechávajúc na ňom drobný bozk.

Milé, priateľské gesto, nič viac. No tak, vzchop sa Megan! Vyzeráš, akoby si chcela omdlieť!

Naozaj som mala problém aj s takou obyčajnou vecou akou bolo dýchanie. Všade okolo mňa sa nachádzala jeho chlapčenská vôňa, ktorá vábila zmysli a opantávala ich.

Každému by sa zatočilo v hlave.

"Sledujte Pottera s Fosterovou!"

"Aww... sú takí zamilovaní."