*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Dvadsiata druhá kapitola- V Dennom Prorokovi

Za oknami bolo tmavo a do skiel narážal hustý dážď. Toto nebola obyčajná jesenná prehánka. Blýskalo sa, hrmelo a stromy sa prehýbali pod náporom silného vetra. Zúrivá vŕba zo seba zhodila takmer všetko lístie, tak jej to šlo veľmi na nervy. V hájnikovej chalupe, kde býval Rubeus Hagrid sa nesvietilo. Ešte stále sa poloobor nevrátil z tej záhadnej výpravy, na ktorú ho poručil Fénixov rád.

Bola sobota večer, v chrabromilskej klubovni medzi sebou študenti lenivo debatovali, hrali karty a hry, čítali noviny a niektorí poctivci i učili.

Boli tu však traja teenageri, ktorí len meravo sedeli v nedočkavom tichu. Dvaja chlapci a jedno dievča sa utiahli do tmavších kútov klubovne a čakali.

Obraz s priechodom sa pohol a v miestnosti sa zjavila Hermiona Grangerová. Ron, Neville a Ginny vzhliadli, uprene na ňu hľadeli, keď sa predierala popri všetkých študentov a kresielok až k nim.

„No? Ako sú na tom?! Je Harry v poriadku?!“ vybafol ryšavec a nervózne sa postavil.

 Hermiona si dala s odpoveďou načas. Vyzliekla si plášť a prehodila ho cez rameno drevenej stoličky.

Chápala Ronov strach i nervozitu. Ona sama mala nervy na prasknutie už tri dni.

Keď jej vo štvrtok o pol siedmej pred očami skolabovala Megan a Ronovi Harry, neváhala a všetko vyklopila profesorke McGonagallovej. Ako sa ich spoločne so Spánkovou inšpekciou snažili udržať v bdelom stave, ako ich napadla ta zvláštna únava, ako s ňou od utorka bojovali, ako hľadala príznaky tej „choroby“ v knihách a nič nenašla.

Profesorka si ju mlčky vypočula a potom obidvoch odlevitovala do nemocničného krídla. Odvtedy nemali ani tušenia, v akom stave sú. Madam Pomfreyová k nim nechcela nikoho púšťať (profesorovi Dumbledorovi, Snapovi a profesorke McGonagallovej urobila výnimku) a jediné, čo oznámila bolo, že sa ešte stále neprebrali. A to prešli tri dni...

Dnes sa tam po krátkom konzultovaní s ostatnými členmi Spánkovej inšpekcie a zástupu zvedavých chrabromilčanov vybrala pod Harryho neviditeľným plášťom, aby presnorila situáciu.

Naozaj nenávidela, keď porušovala školský poriadok. Tento krát však nemala na výber. Chcela... Nie! Potrebovala sa uistiť, že sú v poriadku.

Dvere do nemocničného krídla našťastie neboli zakmnuté a tak sa mohla nerušene prechádzať miestnosťou a hľadať v jednej z postelí Megan alebo Harryho.

A našla ich. Postele mali vedľa seba, na samom konci, čo najbližšie ku kancelárii a osobným komnatám madam Pomfreyovej.

Obaja stále „spali“. Hlboko, prerývane. Keď sa naklonila bližšie, všimla si, že ma Megan na čele kropaje potu a že sa so spánku vôbec nehýbu. Nič sa nezmenilo.

Bála sa. Šialene. Výsledky zdravotných testov a liečba pravdepodobne nebude v poriadku, keďže z toho dospelí urobili tajomstvo a nič im nechceli povedať.

A tak tu stála, pred Ginny, Nevillom a Ronom a mala im povedať, že nič nevie.

„Sú....“ preletela pohľadom z jedného na druhého. „...nažive.“

„A? To je všetko? Nič viac?“ prekvapene habkal Neville.

„Tak ďakujeme za nič, keďže to sme vedeli aj my.“ ostro odsekla Ginny a zdvihla sa. „Oznámim to Parvati a Lavender, určite budú z tejto novinky nadšené.“ ironicky dodala a odkráčala.

Hermiona si len vzdychla a zvalila sa na jej miesto. Nevedela, čo má robiť. Nedokázala sa na nič sústrediť. Dokonca ani na opakovanie učiva nie.