*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Osemdesiata piata kapitola- Inaugurácia

Je mi naozaj ľúto, že nová kapitola nevyšla už celé mesiace a veľmi dúfam, že si túto užijete rovnako ako som si ja užila jej písanie ♥

Keď z dverí súdnej sieni o desať minút vyšiel Dumbledore, na tvári kamenný výraz, nedokázala som vyčítať aký veľký v skutočnosti máme problém. Bez slova na nás kývol hlavou aby sme ho nasledovali a my sme sa okamžite odlepili od steny a vybrali po dlhej chodbe preč, čo najďalej od pobúrených čarodejníkov v sieni.

Nervózne som si hrýzla peru ako sme nastúpili do našťastie prázdneho výťahu. Nepotrebovala som aby na mňa znovu niekto zízal. Celý deň sa cítila ako zviera v cirkuse a mala toho viac než dosť.

Dvere sa za nami s hlasným vŕzgotom zavreli a riaditeľ sa k nám okamžite otočil. Na tvári mu však svietil široký pobavený úsmev a mne zo srdca spadlo vrece kameňov.

„Poriadne si im naložil Harry." žmurkol na chlapca a ten sa spokojne uškrnul. „Bol to pohľad na nezaplatenie, naozaj."

„Budú z toho nejaké následky, pane?" opatrne som sa ozvala a muž sa unavene zamračil „Možno Kingsley obdrží celú radu sťažností a naozaj by som sa čudoval ak by sa to nestalo, ale v konečnom dôsledku sa to dá do poriadku...."

Potterovi sa na tvári zjavila úľava a ja som sa usmiala.

„Čo sa však týka toho rozbúreného magického jadra... ak si nebudete dávať väčší pozor a kontrolovať sa, môže to dopadnúť naozaj zle."

Obaja sme pod jeho prísnym pohľadom poslušne prikývli a mne bolo jasné, že to za nás budú musieť Kingsley i Dumbledore vyžehliť. Znovu ma zaplavil pocit viny.

„Átrium už pripravujú na vašu spoločnú tlačovku s ministrom mágie, ale máme ešte chvíľu času..." muž skontroloval svoje komplikovane vyzerajúce hodiny s množstvom ručičiek a čísel. „Čo poviete na šálku čaju?"

Výťah cinkol a mreže sa otvorili. Dnu okrem dvoch papierových lietadielok vošli tri čarodejnice odeté v aurorských plášťoch. Jedna z nich na nás vrhla letmý pohľad a keď zistila kto sme, okamžite začala niečo neohrabane šepkať svojim spoločníčkam. Cítila som ako mi do tváre stúpa červeň. 

Ako dlho bude trvať, kým sa po ministerstve rozšíri správa o tom čo sa stalo v súdnej sieni? O tom, že arogantný Vyvolený vybuchol v prítomnosti najvýznamnejších čarodejníkov v Británii?

Ak sa dnes nič iné neudeje, znovu máme titulnú stranu.

Keď sa druhý krát mreže otvorili, Dumbledore vystúpil a my sme ho rýchlo nasledovali. Stále som však na sebe mohla cítiť oči auroriek.

Zamierili sme do kancelárie ministra mágie, Percy nás ohlásil a otvoril dvere a našli Kingsleyho vo svojom obleku pred vysokým zrkadlom s pergamenmi v rukách. Popod nos si mrmlal svoj prejav a keď nás zbadal, na tvári sa mu zjavil úškrn. „Takže malá vzbura Wizengamotu?"

„Klebety sú rýchle tak ako vždy." pousmial sa Dumbledore keď si vyčaroval kreslo a my sme klesli na stoličky.

„Toto prišlo dve minúty pred vami." Kingsley hodil pergameny s prejavom na svoj stôl a ukázala na malý zdrap rozloženého papiera. Muselo to byť jedno z papierových lietadielok.

„Želáte si niečo, pane?" zrazu sa zjavila vo dverách Percyho hlava a minister sa k nám otočil s otázkou v očiach.

„Zelený čaj s citrónom a medom, prosím. Harry? Megan?"

„To isté." zamrmlala som rýchlo ako ryšavec s otráveným výrazom podupkával pri dverách. 

„Tekvicový džús." prehodil Vyvolený a načiahol sa za novinami na stole.