*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*

Dvadsiata deviata kapitola- Predstavenie

Hermiona nám pred odchodom zanechala všetky svoje poznámky a úlohy. A bolo toho naozaj veľa. Kilometre esejí, tridsať nových kúziel, pergameny plné postupov na varenie elixírov...

Profesori sa jednoducho zbláznili.

A to šialenstvo hrozilo aj mne pri pohľade na všetko, čo si mám vtĺcť do hlavy za necelé dva dni.

Nemala som žiadnu šancu.

Pred pár minútami som sa prebudila po hodinke spánku únavou a ako o život listovala v knihách.

Harry na svojej posteli zamračene opisoval Elixíry a Transfiguráciu.

"Ak by som si čo i len na pár minút trúfal dúfať, že ak Snape a McGonagallová poznajú celú situáciu, zľutujú sa nad nami, budem trápny?" zašomral popod nos Potter a poopravil si okuliare.

"Pravdepodobne áno. Ak by sme boli hoci aj na smrteľnej posteli, učivo musíme mať dohnané." odvetila som a ďalej zbesilo opisovala odstavec.

"Okej chápem, skúšky VČÚ, ale sú aj dôležitejšie veci ako škola..."

"Len to nespomínaj pred Hermionou."

"Cítil som sa hrozne, keď som im nič nemohol povedať." zmenil tému a ja som hneď vedela, na čo naráža.

"Ja viem."

"Hovorili sme si o každej somarine a teraz, keď sa jedna o moju magickú polovicu, ktorou si mimochodom ty, nemôžem ani ceknúť."

Odložila som brko do kalamára, zabuchla knihu a namiesto toho si pred seba pritiahla ďalší pergamen.

Mám?

Nemám?

Mám?

"Sisklamanýžesomňoupráveja?" vydýchla som.

On sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím a pousmial sa.

Takmer som pri tom jeho dokonalom výraze dostala infarkt.

Snažila som sa na neho otvorene nezízať a ešte raz, pomalšie, povedala "Hm... ja len... ako berieš to, že... vieš, že sme v tom magickom zväzku a tak..."

Dúfam, že som znela tak, ako by ma jeho názor vôbec netrápil.

Opak bol pravdou.

Harry sa zamyslel, na jeho čele sa vytvorili drobné vrásky ako hľadel niekde za mňa. Ja som tiež uhla pohľadom, zadívala sa na učebnice, ktoré zaberali celú posteľ a nervózne si hrýzla spodnú peru.

Sakra, bála som sa, čo povie.

"Bol som šokovaný, vlastne stále som... ale mne sa odjakživa diali divné veci." pomaly odpovedal, slová starostlivo vyberajúc a váhajúc. "Takže to možno beriem inak ako ty... samozrejme nie som tým nadšený a ak sa snažím predstaviť si, čo bude ďalej, je to ťažké..."

Pozorne som natŕčala uši aby mi nič neuniklo.

"Teraz nemyslím nasledujúce dni, týždne či mesiace. Myslím roky... každý vie, čo ma čaká a neminie a ak som našiel svoju magickú polovicu, tým to je lepšie pre mňa i zvyšok sveta, chápeš?"

Aha, takže takto to vníma Vyvolený.

Pozerá sa na to všetko z politického hľadiska, z toho dospeláckeho a vážneho. Ale ja som nechcela počúvať vojenské stratégie, aké som dobré figúrky v poli, my obaja i náš magický zväzok.

Chcela som počúvať pätnásťročného teenagera.

"Jasné, ale ako to vnímaš ty? Ty, ako Harry, nie ako Chlapec-ktorý-prežil... "