Dvadsiata kapitola- Únavné ponocovanie

1.2K 130 13
                                    

Sedela som na mäkkej pohovke v chrabromilskej klubovni a zízala do krbu. Veselo v ňom pukotal a blikal oheň.

Plamene boli krásne. Červené, žlté, oranžové a keď sa tie farby spojili vzniklo niečo tajuplné. Ich hĺbka človeka vťahovala a prinútila ho hľadieť tam a neodvrátiť sa...a civieť...a civieť...

„Nespi!“ zasyčal po mojom pravoboku hlas sprevádzaný ostrým štuchnutím do boku.

„Áu!“ prekvapene som vyskočila a trela si boľavé miestočko. „Nespím.“

Hermiona pochybovačne zdvihla obočie a potom mäkším hlasom dodala „Prepáč.“

Prikývla som a odvrátila sa od nej. Takto to ide už pár hodín. Keď som o pol deviatej vypadla z knižnice a unavene klesla na gauč, nemyslela som, že ma každých desať minúť niekto tresne.

Do polnoci chýbalo päť minút a ja som večer trávila v spoločnosti Hermiony, Rona, Ginny a Parvati. Keď som prišla z knižnice, Neville už spal v chlapčenských spálňach a Lavender sa sprchovala a potom tiež zaľahla.

Piatakov naozaj strašilo množstvo úloh, učenia a vyučovacie hodiny boli čoraz náročnejšie. Neville a Lavender sa dnes naozaj prekonávali a bifľovali takmer do nemoty a preto som sa vôbec nečudovala, keď celí unavení zaspali.

Ginny a Parvati poslala Hermiona pred polhodinou do postele a Rona po Harryho. Ten bol stále u Umbridgeovej.

Bol.

Práve teraz vošli priechodom do chrabromilskej klubovne Weasley a Potter. Ryšavec dychčal, keď Harryho zvalil do najbližšieho kresla a utrel si chrbtom ruky spotené čelo.

„Čo sa stalo?“ prekvapene sa spýtala Hermiona a sadla si na opierku kresielka okuliarnatého chalana.

„Únava.“ vydýchol Ron a ja som sa posunula na gauči, keď si prisadal.

Grangerová prikývla a súcitne pozrela na Harryho. Ten sedel, s hlavou opretou dozadu a zatvorenými očami. Načiahla sa a prstami mu prehrabla neposlušné tmavé vlasy. Mierne sa strhol a pousmial sa na ňu.

Viem, že to bolo len kamarátske gesto, ale aj tak ma bodla dýka žiarlivosti. Odvrátila som sa od nich a nervózne sa hrala s nechtami. Už tak som sa cítila dosť pod psa a toto tomu nepomáhalo.

„Takže, ako znie ďalší plán?“ spýtal sa Ron a zamyslene škrabkal Krivolaba, ktorý sa mu usadil v lone, za ušami.

„Musíme zostať hore celú noc.“ odvetila Hermiona tónom, ako keby to bolo tá najsamozrejmejšia vec na svete.

„To myslíš vážne?! Myslel som, že si predtým len žartovala.... Máme ich udržať od tej prekliatej únavy sedem hodín?“ zafunel Ron a neveriacky sa zaškľabil. „A potom ešte ďalší celý celučičký deň? Zbláznila si sa?“

„Máš nejaký lepší nápad?“ prižmúrila podráždene oči a namosúrene si založila ruky v bok.

„Hm... no, nie, ale chápeš, čo požaduješ? Veď sa na nich pozri!“ Ron mávol rukou smerom k Harrymu a potom ukázal aj na mňa.

Kým hovorili, z pohovky som klesla na koberec a chrbtom sa oprela gauča. Kolená si pritiahla k brade a objala ich. Čelo unavene položila na nohy a premáhala sa, aby som nezaspala.

Hermiona si pošúchala čelo a zhlboka sa nadýchla, akoby si tým dodávala silu. Prešla od Harryho, ku mne a chytila ma za ruku. S jej pomocou som bola opäť na predchádzajúcom mieste a unavene si trela oči.

„Ja chápem, že je to pre vás ťažké, ale ak by ste zašli za profesormi, nemuseli by ste sa takto trápiť.“ odhodlane začala. „Vy ste si však vybrali tú ťažšiu cestu, tak nech je po vašom. Spoločne s Ronom vás postrážime celú noc a budeme sa snažiť, aby ste nezaspali.“

*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*Where stories live. Discover now