Osemdesiata druhá kapitola- Neexistencia

418 41 6
                                    

Pretočila som sa na druhú stranu a cez hlavu si pretiahla prikrývku. Zvyčajne sa človek ráno neprebudí na obrovský hluk spôsobený smiechom a vreskom zabávajúcich sa ľudí, ktorí sa snažia prekričať hulákanie vianočných kolied na starej gramofónovej doske.

Na pár sekúnd som zatvorila oči a snažila sa predstierať spánok, no po ďalšej salve Fredovho smiechu to nakoniec vzdala a posadila sa.

Harry vedľa mňa nebol; tak ako vždy musel vstať skôr.

Vykĺzla som z postele a keď mi zrak klesol na dole, prekvapene zistila, že mám stále na sebe červené šaty z minulej noci. Topánky sa váľali na koberci spoločne s plášťami a chrabromilskou kravatou.

Pohla som sa smerom k oknu za ktorým bol jasný zimný deň a nechala dnu prúdiť čerstvý vánok. Myšlienka na udalosti z pred pár hodín mi vykúzlila na tvári široký úsmev.

Harry ma vzal do Paríža!

Stále som nemohla uveriť, že sa nám podarilo bez povšimnutia uniknúť z Venue a stráviť pár hodín v jednom z najčarovnejších miest sveta.

V kúpeľni som narýchlo zo seba spláchla zvyšky očnej linky a korektora a použila ústnu vodu. Vlasy ľahostajne stiahla do drdola a keď sa vrátila do Potterovej izby, zo šatníka vytiahla prvé tričko a ponožky, ktoré mi prišli pod ruku.

Komnata bola plná ľudí a vianočných koláčikov.

Fred s Georgom stáli pred vyhasnutým krbom a predvádzali svoje šialené výrobky, Hermiona a Ginny sa delili o fazuľové vrece, Bill sedel v kresle s Fleur na kolenách, Sirius, Charlie, Tonksnová a Ron sedeli vedľa seba natlačení na pohovke a Remus s Harrym dianie pozorovali od stola, kde bol vyložený starý gramofón.

Na tvári sa mi zjavil úsmev ako som pohľadom kĺzala po miestnosti.

Vládla tu uvoľnená pokojná atmosféra v kruhu rodiny a priateľov ako sa na pravé sviatočné ráno patrilo.

„Dobré ráno." zamrmlala som, keď sa prešmykla od dverí k Harrymu.

„Megan." usmial sa ako si ma k sebe pritiahol za ruku a venoval mi bozk na líce.

Odhrnula som mu havranie pramene z čela ako stmavnutými očami prebehol po mojej postave.

„Ukradla si mi tričko?"

„Možno..." cítila som na sebe Remusov pohľad.

„Odkiaľ máš ten prsteň, Meg?" prekvapene zvraštil obočie a odložil na stôl tekvicový džús.„Nie je to náhodou..."

„Obrúčky mojich rodičov, áno." pousmial sa spokojne chlapec ako ma muž chytil za ruku a skúmal prstienok.

„To je neuveriteľné... Pamätám si ako ich dal James vyrobiť, takého šťastného som ho ešte nikdy nevidel... teda samozrejme ak nerátam tvoje narodenie, Harry."

Klesla som na stoličku, načiahla sa po škoricový pirôžok a s chuťou sa zahryzla.

Vyzeralo to tak, že si ostatní ešte stále nevšimli moju prítomnosť.

„Myslela som si, že všetci budú ležať s opicou v posteli."

„Jeden či dve povzbudzujúce elixíry a čarodejník je celkom fit." uškrnul sa Remus a potom zvážnel. „Bol som skontrolovať chalanov v nemocničnej časti. Nemusíš sa báť, sú v poriadku."

„Ďakujem." usmiala som sa „Po obede ich pôjdem navštíviť."

„Pozrite kto sa k nám pripojil!" zrazu vykríkol Fred a všetky hlavy sa otočili mojim smerom.

*Magical Love (Harry Potter ff-ka)*Kde žijí příběhy. Začni objevovat