Po dome sa rozozvučal zvonček, čo značilo, že niekto tu ide.
Alebo si niekto zo mňa robí srandu, že zazvoní na zvonček a keď otvorím, tak zmizne.
Aj to je možnosť.
Zišla som po schodoch dolu a hneď ako som domkla dvere, uvidela som dobitého Lucasa, čo ma nenechalo chladnou.
,,Lucas, do riti, čo sa ti stalo?"
Keď nič nevravel, pustila som ho dnu a nechala ho ísť si sadnúť na gauč. Zranenú mal len tvár, čo bolo dobrým znakom.
Priniesla som mu z kuchyne ľad a on si ho priložil na tvár. Mal ju riadne opuchnutú a ešte špinavú, čo znamenalo, že to muselo byť len nedávno, keď mu niekto toto urobil. Pozrela som sa naňho so spýtavým pohľadom a on vedel, čo robiť.
,,Ten debil si myslí, že spolu niečo máme. Vtedy, keď som ťa pobozkal na ruky, tak nás videl. Išiel som dnu, keď si odišla, a zrazu ma chytil a začal mlátiť. Ani som sa nestihol ubrániť." hovoril s nahnevaným hlasom.
Liam by toho bol schopný?
Ako vážne?
,,Liam?" uistila som sa a on len prikývol.
,,Prepáč, je to moja vina. Keby som nič nerobila, tak.."
,,Buď ticho. Nielen, že to nie je tvoja vina, ale ma aj bolí poriadne hlava. On je žiarlivý debil, ktorý si myslí, že mu patríš. Nenechaj ho v tej ilúzií, jasné?" Pokrútil hlavou.
,,Och." nezmohla som sa na nič iné a oprela sa o gauč. Pozrela som sa na Lucasa a on sa na mňa usmial, čo bolo v tejto situácii presne to, čo som potrebovala.
,,Musím povedať, že vyzeráš ako rebel." zasmiala som sa a buchla ho do brucha.
,,Aspoň na mňa ženy budú letieť." namyslene povedal.
,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho so smiechom.
,,Dám si teba." zvodne povedal ako z jedného filmu, alebo sa o to len pokúsil, lebo s jeho tvárou to teraz vôbec zvodne nevyzeralo. Naraz sme sa zasmiali a ja som rozmýšľala, ako načať tému.
,,Tak.. ako sa má Ruth?" spýtala som sa a čakala na jeho reakciu.
,,Ech, daj mi s ňou pokoj. Bola dobrá v posteli, ale žeby som si s ňou niečo začínal.. A dokonca mala niečo s Richardom, takže si zaprisahavám, že s ňou už nikdy sex mať nebudem." Prekrútil očami.
,,Dobre, že s ňou už nič nemáš. Nepáči sa mi."
,,Hmm.. A čo ten tvoj tajný cucflekovač?" spýtal sa a zasmial sa na svojom výraze, takisto aj ja.
,,Cucflekovač?"
,,No.. neviem na to nájsť správne slovo. Ani s ním nechodíš, ani nespávaš, ale cucfleky od neho máš. Tak bepovieš mi už kto to je?" zvedavo sa opýtal.
,,Nechcem sa o tom baviť. Bolo to len..ani neviem čo...vlastne, ani neviem ako sa to stalo.." zasekávala som sa.
Nechcela som mu povedať o Richardovi, keďže minule na mňa kričal, čo s ním mám. Vlastne s ním nič nemám. Neviem, čo ho to vlastne niekedy popadne. Ale určite to Lucasovi nepoviem. Niežeby som mu neverila alebo tak, ale niektoré veci si musíme nechať len pre seba. A toto, čo sa stalo minule v kancelárií, to ostane len medzi nami.
A zabudla som podotknúť, že už sa to nikdy nezopakuje.
,,Dobre, to je jedno. Ani ja si nepamätám na nejaké ženy, s ktorými som spal. Potom za mnou prídu, či si to nezopakujeme a ja neviem ani ako sa volajú. Hneď sa vyparia, štetky." Nechutne rozprával z ďalších jeho zážitkoch v posteli. A ja som sa potom už len smiala na tom, aký je vtipný.
S Lucasom som sa ešte chvíľu rozprávala, ale potom musel odísť. Dneska sme nemali prácu, tak som celý deň vlastne nič nerobila. Urobila som si dlhú kúpeľ, navarila som si cestoviny, robila niečo do práce, volala s Tarou, a večer som si pozrela nejaké filmy, no a nakoniec som išla spať.
****
Vyšla som z výťahu a namierila si to do mojej kancelárie. Sadla som si na stoličku a začala sa moja každodenná robota. Pár vybavovačiek po telefóne, tlačenie papierov, značenie schôdzok do kalendára, až som sa dočkala obedňajšej prestávky.
S Tarou, Lucasom, Liamom a Jakeom spolu stále chodíme na obed do neďalekej reštaurácie cez obedňajšiu pauzu. Je to naše miesto, kde už poznáme všetkých čašníkov a kuchárov.
Všetci boli pred výťahom, tak sme vošli dnu a stlačili tlačítko, ktoré značilo prízemie. Medzi Liamom a Lucasom bolo divné ticho a ja som si až teraz uvedomila, ako sa ku mne Liam správa. Niežeby mi robil zle, ale biť každého, o kom si myslí, že niečo so mnou má, je nad hranice.
A už viac nechcem, aby mu bolo ublížené.
Keď výťah zastavil, chytila som Liama za ruku a viedla ho von.
,,Prepáč, Daisy. Ja viem, čo mi chceš povedať. Ale ja ti nemám, čo povedať, jednoducho.." snažil sa vysvetliť a pozrel sa na mňa s ospravedlňujúcim pohľadom.
,,Liam.. Ja ti nepatrím a nikdy ani nebudem. Tak sa láskavo prestaň správať ako tínedžer, ale začni brať veci také, aké sú.. Jednoducho to vzdaj. Ja nie som nič pre teba a chcem, aby si bol šťastný." dopovedala som a radšej sa naňho ani nepozrela.
,,Ja to chápem a prepáč mi to. Už sa to nestane, prisahám." Po chvíľke som sa naňho usmiala a zavolala Lucasa.
,,Teraz sa uzmierte. Ste ako malé deti." Všetci sme sa zasmiali a oni sa potľapkali po pleci, čo značilo, že sa udobrili.
Presne takto som to chcela.
Sadli sme ku stolu a začali sa rozprávať úplne o hocičom, ale už žiadne divné pohľady sa nekonali.
Presne tak, ako to má byť.
