Richard:
Bol som doma s pohárom v ruke a nemal som, čo robiť. Rozmýšľal som, stále dookola, až mi to liezli na nervy, o Daisy. Nevedel som vôbec nič o mojich pocitoch. Zato ona asi áno.
Ale teraz sa mi vyhýbala, akoby rozmýšľala presne o tom, o čom aj ja. Možno, že aj rozmýšľala. Nemohol som tu len tak sedieť. Musel som ísť za ňou a rozhodol sa to zistiť.
Len som si na seba dal tričko, aby som za ňou neprišiel polonahý - aj keď by mi to problém nerobilo -, a vyšiel z môjho veľkého, prázdneho domu. Nasadol som do auta a naštartoval. Našťastie nebývala odoslať mňa veľmi ďaleko, tak to nebol problém.
Problém boli moje pocity.
Na ceste predo mnou bolo plno áut a ja som začal mať nervy. Chcel som byť pri nej čo najskôr a vesmír sa akoby proti tomu spykol. Keď sa už konečne tie autá pohli, zrýchlil som, a keby ma chytili poliši, neviem, čo by som robil. No teraz som na to kašľal.
Pred jej domom bolo len jej auto a ja som vedel, že je sama doma. Aj keby nebola, tak by mi to asi v tejto chvíli bolo jedno. Musel som ju vidieť.
Zastavil som pri chodníku a vošiel do jej dvora. Rozmýšľal som, čo jej vlastne poviem, no nijak veľmi som sa tým nezaoberal. Musím si vyjasniť moje city k nej. A to urobím asi tak, že sa s ňou budem rozprávať a počuť ju smiať sa a bozkávať jej nádherné pery. Už som rozmýšľal ako nejaký zamilovaný hajzlík. Lenže ja som aj asi bol.
Keď som ju pobozkal, tak sa mi už všetko vyjasnilo. Úplne všetko.
A keď povedala, že ma ľúbi, nemohol som inak, než ostať zamrznutý. Žeby aj ona cítila ku mne to isté? Ale aj keby, tak by sme spolu byť nemohli. Ja nie som na vzťahy a ona to vie. Nemohol by som si to dovoliť. Nechcel som to. Ani neviem prečo, ja som jednoducho nemohol.
Naposledy som mal vzťah so štetkou, ktorá mi ublížila, a potom to tak dopadlo. Aj keď som vedel, že by mi to ona neurobila, aj tak som nemohol. Ale pocítil som v mojom vnútri niečo.. Ani som nevedel, čo to bolo. Bol som šťastný, no nechcel som, aby to spozorovala.
Potom som bez slova od nej odišiel, so zámerom sa odviazať a aspoň na chvíľu utlmiť ten pocit. Razil som si to naspäť domov, dať si nejakú whisky.
Si idiot.
Skurvený idiot.
Daisy:
Po tom, čo bez slova odišiel, som ostala zmetená. Nechápem, čo tým chcel dokázať. Tým, že tu len tak prišiel, dal mi bozk a potom ma tam len tak nechal. A ja som mu asi tak nejak vyznala lásku, a on jednoducho.. odišiel.
Nič nepovedal, ani neurobil. Len odišiel. A ja som ostala ešte viac smutná, než keď ma radšej ignoroval. To by som asi prežila lepšie. No nijak som to už neriešila, lebo by som tým stratila len čas, a aj tak by som na nič neprišla.
Práve sedím v mojej kancelárií a už by som asi dávno mohla byť doma, no ja tu stále musím byť. Nič nerobím, len sa pozerám z okna na nočný New York a pijem svoju kávu. Môj život začínal byť ako by som to povedala.. Nevzrušujúci.
Áno, presne tak.
Po večeroch nič nerobím, len buď doma sedím sama alebo s mojimi kamarátmi, ktorých, povedzme si pravdu, tiež veľmi veľa nemám.
S povzdychom som si zobrala moje veci a zamkla moju kanceláriu. Bola som ako nejaký samotár, ktorý nemá čo robiť. Možno som aj bola. Keď som zamkla a vybrala si z tašky mobil, naproti sa otvorili dvere. Otočila som sa a uvidela Richarda s Ruth. Keď ma uvidela, arogantne sa zaškerila. Richard sa zatváril prekvapene a len sa na mňa pozeral. Obidvoch som si prezrela a mohlo mi len dopnúť, čo práve robili. Tak takto - vedel, že ho ľúbim, tak sa mi teraz vyhýbal a, samozrejme, si musel do niečoho pichnúť.
A práve do tej hnusnej mrchy, ktorú tak neznášam.
Ruth mala rozhádzané vlasy a Richard mal na svojich perách trochu rúžu. Chcel niečo povedať, no ani nevedel čo. Nechcela som pred nimi vyzerať ako slaboch a ukázať mu, ako veľmi ma to zobralo. Nič som nepovedala, len som sa jednoducho otočila a čo najrýchlejšie odišla so slzami v očiach a pocitom veľkého sklamania.
Si hlúpa.
