Byť s Richardom v aute bolo po tom bozku veľmi nepríjemné. Nikto z nás nič nepovedal. Pozerala som sa len von oknom a sledovala míňajúce sa budovy. On sa pozeral len na cestu. Sem tam pozrel aj na mňa, no ja som sa neodvážila. Nevedela som, ako sa správať. Viem, že on netúži po vzťahoch, a myslím si to stále. Ale dnes sa niečo zmenilo. Neviem čo.
,,Uhmm.. Mal by som sa ísť domov prezliecť." konečne prehovoril.
,,Jasné, v poriadku." povedala som a naše pohľady sa stretli.
,,No ale nemôžeš byť sama. Pôjdeš so mnou."
,,Veď už bude noc. V pohode."
,,Nie, môže sa ti niečo stať. Musím.." Musela som ho prerušiť.
,,Nikto ti nekázal sa o mňa starať. Nemusíš to robiť." Nepovedala som to drzo, len aby to pochopil. Nadýchol sa a pozrel na mňa.
,,Ale ja chcem."
No tak som jednoducho súhlasila a išla s ním do jeho domu. Bola som ešte mokrá a nechcela som mu to tu zašpiniť, tak som si sadla na malú stoličku do kuchyne, nie do obývačky na gauč. On zatiaľ išiel hore a prezliekal sa. Potom prišiel do kuchyne len v teplákoch a tričku, čo ma prinútilo zase mysliť na to, ako bol na zožranie. Ale to som si myslela asi stále. Uvaril nám čaj a pomaly sme ho pili, kým začal rozprávať.
,,Keď chceš, tak si daj dole tie veci. Mal by som hore mať niečo sestrine. Občas tu spí, takže tu nejaké má. Chcem, aby si tu dnes prespala. Samozrejme, ďaleko odo mňa." Nervózne sa zasmial a čakal, čo poviem.
Keďže som nemala veľmi na výber, išla som do izby jeho sestry alebo koho a našla si tam nejaké legíny a tričko. Obliekla som si to a mokré veci zavesila na radiátor. Prišla som do obývačky, kde robil niečo s papiermi a notebookom.
,,Hneď ti pomôžem, len si musím zavolať." On len letmo prikývol a ja som išla zavolať Tare. Len keby náhodou chcela ísť ku mne.
,,Čau, len ti volám, že dnes nebudem u mňa doma, tak aby si nechodila nadarmo." povedala som do telefónu, keď to zdvihla.
,,Ty čertica, u koho si?" zasmiala sa, ,,Dobre, že si zavolala. Už som sa chystala prísť a teraz si mi pokazila plány."
,,Dobre, tak dobrú noc."
,,Hej, dobrú. A pozdrav nového zajačika. Zajtra mi všetko povieš." Musela som sa zasmiať a potom som zložila. Už vidím, ako sa bude zajtra všetko vypytovať.
Super.
Prišla som naspäť do obývačky a pomáhala Richardovi. Celkom ma to bavilo, aj tak by som to isté robila doma, takže je asi jedno či to urobím s ním alebo sama. Spravili sme asi polku, keď konečne prehovoril.
,,Dobre, toto urobím zajtra. Ďakujem, že si mi pomohla." povedal a ukázal na druhú polovicu tých papierov. Prikývla som a lepšie sa usadila do kresla. Musím uznať, že bolo veľmi pohodlné a luxusné. Vlastne všetko, čo Richard má, je luxusné. Pozrela som sa na mobil, lebo mi prišla správa od Lucasa.
Tak som sa dopočul, že máš nového zajačika. Musíš nám ho predstaviť, konečne. Je to ten známy cucflekovač? Alebo už iný, ty dračica?
Nahlas som sa zasmiala a Richard na mňa pozrel divným pohľadom, ktorým sa pýtal, prečo sa smejem. Len som pokrútila hlavou a spýtala sa, kde je wc.
Bolo mi nejak zvláštne horúco, tak som sa opláchla vodou. Potom som jednoducho išla naspäť do obývačky.
,,Takže zajačik, hmm?" so smiechom sa opýtal. Mne práve doplo, že musel čítať tú správu.
,,Prečo mi čítaš správy?"
,,Keď si sa tak smiala, tak som chcel zistiť, prečo. Bože, ten Stefford je debil." hovoril poukazujúc na Lucasa. Bolo zvláštne ho počuť takto rozprávať. On bol vždy taký tvrdý, autoritatívny. Možno sa len tak v práci tváril, ale bolo vidieť, že to berie naozaj vážne. Veď je možno len o pár rokov starší než ja a už vlastní firmu. Musím uznať, že sa mu naozaj darí.
,,To sú moji priatelia. Nepochopíš."
Uvedomila som si, že mohol vlastne vidieť správu, kde Lucas písal, že mám prísť doňho a obliecť si niečo sexy. On mi tak hocikedy písal, samozrejme len v mene srandy. Proste my sme naozaj odlišní ľudia.
,,Dúfam, že si nečítal aj iné správy." podozrievavo som sa naňho pozrela.
,,Nechceš, aby som zistil, že máš niečo so Steffardom? Trochu ma to urazilo, ale prežijem. No veď vieš.."
,,Ach," vzdychla som, ,,Nič s ním nemám." dopovedala som a jemu sa vyčaroval zvláštny úsmev na tvári. Mohla by som povedať, že spokojný?
,,Cucflekovač. Kedy sa to vôbec stalo?" nechápavo rozhodil rukami. A ja som sa cítila stále viac a viac trápne.
Ďakujem, moji drahí priatelia.
,,Vtedy vo výťahu. Ani sa nehanbím o tom hovoriť, neviem, čo sa so mnou deje." povedala som nervózne, no on sa zasmial, čím ma upokojil.
Jasné, že som bola nervózna, keď som nevedela, ako sa teraz správať. Bolo zvláštne sa o tom s ním baviť.
,,Takže ja som cucflekovač? To je česť." hovoril už s vážnou tvárou. Prikývla som a potichu sa zasmiala.
Richard sa ku mne zrazu prisunul a chytil mi tvár do rúk. Ani som sa neodtiahla. Mala som aj? Chcela som ho zas pobozkať. Normálne som po tom túžila. On chcel asi to isté, keďže priložil pery na tie moje. Naše jazyky sa znova stretli a mne naskočili mi po tele zimomriavky, keď sa ma dotkol na odhalenú pokožku pokožku na bruchu. Neskôr mi začal zas bozkávať krk. Najprv malé božteky, potom mi začal sať pokožku.
Asi budem mať zas cucfleky.
Nakoniec ma len jemne uhryzol a prešlo mnou vzrušenie. Spojila som si ruky za jeho krkom a začala ho bozkávať. Kúsla som ho do spodnej pery a on už rukami išiel hore po mojom chrbte, až ku zapínaní podprsenky. Už mi ju chcel rozopnúť, keď som ho v tom zastavila. Obaja sme dýchali a pozerali sa na seba. Chcela som niečo povedať, ale on ma zastavil.
,,Nič mi nevysvetľuj. Prepáč. Chcel som ti ukázať, že taký nie som, ale nemôžem sám sebe pomôcť. Som idiot, ale.. Ukážem ti, že mi nejde len o to." rozprával a na konci sa ma očami pýtal, či súhlasím. Alebo skôr na nejakú reakciu. Prikývla som a on prišiel ku mne a zastrčil mi vlasy za ucho.
,,Zbožňujem ťa. Zbožňujem tvoju vôňu, prejavy, tvoj smiech," Prstom mi prešiel po perách, ,,Tvoje pery.." šepol a pobozkal ma. Tak jemne a pekne, že by som asi odpadla od tej romantiky.
Od neho.
