Richard:
Bez klopania som vtrhol dnu a uvidel ju sedieť za počítačom. Ona sa na mňa okamžite usmiala, no keď videla môj pohľad, tak sa zatvárila vážne a prisunula sa tak, aby ma lepšie videla. Bez slova som si sadol na stoličku a rozmýšľal, čo jej poviem.
Že ju neznášam a nech to radšej odvolá, lebo ju budem v manželstve biť?
,,Takže ako to bolo?" konečne som sa jej to opýtal a nevedel sa dočkať, kedy jednoducho povie, že to celé vymyslela iba ona.
,,Neobviňuj z toho mňa, dobre? Tvoja matka sa s mojim otcom rozprávala a vlastne ani neviem ako sa k tomu dostali, ale viem len, že s tým všetkým to začala práve ona. Ale potom si to odrazu premyslela, ani neviem prečo, a až potom sa jej môj otec začal, povedzme, že vyhrážať." priznala znudene.
Nejak som na nej videl, že vraví pravdu, síce som ani nemal dôvod jej neveriť, veril som.
Počkaj, nedoviedlo ma práve toto tu?
Viem, ako ma moja matka v poslednej dobe neznáša, neviem prečo, ale je to tak. Ale aj tak nechápem, prečo Ruth a prečo mi zas klamala.
,,Prečo to robíš??" zúfalo som sa jej opýtal, aj keď tým nič nedosiahnem, lebo ona svoje rozhodnutie len tak nezmení. Na chvíľu sa zamyslela a potom sa ku mne naklonila, čo najbližšie.
,,Lebo chcem." Mykla plecom. Už aj teraz som vedel, že dnešný večer nezaspím triezvy. Mal som ešte väčšie nervy, než vtedy, keď som sa túto skurvenú pravdu dozvedel. Vedela presne, ako ma vytočiť a asi ju náramne bavilo mi robiť zo života peklo.
,,Chceš byť s niekým, kto ťa absolútne neznáša? Lebo vieš čo? Ja ťa neznášam z celej duše!" zakričal som, lebo držať som sa už nemohol.
Asi by mi pukla aj košeľa z toho, ako som napínal všetky svaly. Ona sa po mojom výkriku zhrozila, čo som vôbec nečakal. Skôr som očakával ten arogantný výraz, ktorý bol u nej na dennom poriadku. Ja som sa bez výrazu postavil, aj keď som vo vnútri celý horel od zlosti.
,,Kašlem vám na peniaze. Ja chcem byť len s jednou ženou na tomto skurvenom svete, a teraz idem za ňou!" Zatvoril som dvere a snažil sa aspoň pred zamestnancami vyzerať pokojne. Ale keď som sa dostal už do výťahu a bol som tam sám, tak som silno tresol do steny výťahu, až som mal pocit, že so mnou spadne. A možno by to tak bolo lepšie.
Bol vôbec dobrý nápad ísť teraz za ňou?
Nemusela by mi odpustiť, lebo, sakra, ani ja by som si neodpustil. No teraz som pochopil, že nejaké peniaze sú mi ukradnuté. Prvý raz v živote som chcel lásku.
Moju lásku.
Odzdravil som všetkým ľuďom, ktorý mi zdravili, a smial sa na ich prekvapenom výraze. Moje nervy sa asi stratili, keď som si spomenul na ňu. Možno mi neodpustí a pošle ma preč, ale aj tak som bol šťastný. A možno mi aj pomohlo to, že som sa vykričal a niekde si vypustil svoje nervy.
Bol som presne ako môj otec, čo sa týka toho, aký som bol nervózny, a tak som aj vyzeral. Každý vravel, že som jeho presná kópia za mlada, až na tie oči. Tie som mal po mame, ktorá ma asi neznášala. Brat sa až tak nepodobal na otca ako ja. Chcel som napraviť naše vzťahy, či už s rodičmi alebo s ním. Veď rodina je to najdôležitejšie, nie? A naša tak vyzerala možno na vonok, ale v skutočnosti sme boli ako najcudzejší ľudia na zemi.
Keď som bol pred jej dverami, tak som sa z ničoho nič usmial. A bola tu - stála na chodbe, a keď ma uvidela, chcela sa niečo spýtať, no ja som jej to nedovolil tým, že som ju pobozkal.
Najprv sa chcela odtiahnuť, ale potom to nechala tak a začala spolupracovať. Konečne, po týždni, som cítil jej krásne pery a tú vôňu a čo je najdôležitejšie - mohol som jej byť nablízku. Aj keď asi všetci zamestnanci pozerali a niečo si šepkali, pre mňa teraz existovala len ona. Ani ja som neexistoval, bol som radosťou až niekde v nebi.
,,Správal som sa presne ako ten, ktorým som sa už odmala nechcel stať. Bol som úplný idiot, ale nebudem ti to tu hovoriť, lebo to už vieš. Ale ty si ma už od začiatku menila k lepšiemu a myslím, že keď nebudem s tebou, tak budem ten najhorší idiot na svete. Peniaze nie sú všetko, to som už teraz zistil. Jediné, čo potrebujem, si ty a preto spravím všetko. Dokonca by som aj býval na ulici."Zasmiala sa. Tak krásne a nežne, že som neveril vlastným ušiam.
A nezasmiala sa len ona, ale aj asi dvadsať zamestnancov, ktorí stáli na chodbe. Myslel som, že ma pošle preč, ale ona ma zase prekvapila. ,,Kašlem na peniaze, ja chcem teba!" Zobral som si ju do náruče, a keď zapišťala, tak som mal chuť ju celú vybozkávať.
Ľudia začali normálne tlieskať a smiať sa a ja som mal pocit, že ma asi prvýkrát v živote neberú za idiota. Všimol som si medzi nimi aj Ruth, ktorá sa netvárila tak ako oni. Kašľal som na to a utekal s Daisy v náručí niekde ďaleko.
A je mi úplne jedno, kde.
Hlavne, že s ňou.
