Slnko mi svietilo do očí a ja som sa tým pádom okamžite prebrala a otvorila oči. Poobzerala som sa všade naokolo, no ten, ktorého som hľadala, tu nebol. Ani jeho veci.
Žiadny odkaz, žiadne znamenie.
Nič.
Vstala som a môj mobil mi ukazoval, že je deväť hodín ráno. Nespala som nejak extra dlho, lebo som asi zaspala o druhej ráno. Pohľadala som si nejaké oblečenie a keď som si ich obliekla, tak som zišla dole. Postavila som vodu a zatiaľ som išla do obývačky pozerať správy. Vždy, keď som bola ráno doma, tak som ich pozerala. Nebolo v nich nič zaujímavé a ani nič, čo by bolo nablízku, takže som sa na to vykašľala a vypla telku.
Zaliala som si kávu a dala do nej trochu mlieka, aby nebola taká horúca. Nič, čo som robila, mi nepomohlo k tomu, aby som stále nemyslela na Richarda. A na to, ako sa - mohla by som povedať odmerane - správal. Niežeby som teraz čakala niečo, ako že by sme išli na rande, bozkávali sa a chodili na romantické miesta.
Ale nechcem byť jedna z tých. Asi by som to s ním mala ukončiť. Ten náš, povedzme, že vzťah. Síce nie je vôbec zlé byť niečo, ako sexuálny objekt. Je to vzrušujúce. A vôbec, prečo si neužívať život? Aj teraz moja kolegyňa tam dole naňho spomínala. Ale ja neviem.
Vzdychla som a trochu si odpila z ešte horúcej kávy. Budem sa mu vyhýbať a možno prídem k nejakému rozumnému riešeniu.
Presne.
Sadla som si za stôl v kuchyni a išla sa pozrieť na e-mail. Určite mi tam niečo nechali, aby som urobila, kým budem na doma. Aj tak by som sa tu len nudila.
Richard:
Ráno som vstal a moje oči ako prvé zachytili spiacu Daisy. Bola tak krásna, až som sa skoro neovládol.
Ale nemohol som na ňu myslieť. V tieto dni, čo sme boli spolu, som sa pri nej cítil.. inak. Neviem, čo sa stalo a vôbec ako sa to stalo, ale ten pocit som najradšej chcel zahnať do kúta a nikdy viac ho necítiť. Najradšej by som teraz odišiel niekde ďaleko preč a s nikým nenadviazovať kontakt. Ale to som si nemohol dovoliť, musel som byť reprezentatívny pre firmu.
Práca. Tak sa mi tam teraz nechcelo a najradšej by som ostal s Daisy celý deň ležať v posteli, no to som si nemohol dovoliť. Síce, keby som neprišiel do práce, tak by sa nič nestalo, no všetko len kvôli tomu pocitu. Nemôžem si dovoliť byť takýto. Bozkávať ju.
Lebo to mi ten pocit ešte viac zintenzívňuje, a to nechcem.
Po celom dome som si pohľadal veci a obliekol si ich. Pred dverami som sa ešte na ňu pozrel a rozmýšľal, či jej nenechám nejaký odkaz. No to som hneď zavrhol. Nemusím jej oznamovať nič. Aj keď som si sám sebe hovoril, že sa zmením a budem lepší, no nemôžem. Všetko len kvôli tomu pocitu.
Zišiel som dole a s malými výčitkami som opustil jej dom.
Celú cestu v aute som rozmýšľal len o nej. Nedalo sa inak, akokoľvek som sa snažil. Stále som musel myslieť na jej krásne telo, na jej oči, pery, smiech a vôňu. Nemohol som sa vôbec sústrediť. Najradšej by som zobral mobil a hneď jej napísal správu, v ktorej by som si asi vylial celé srdce. Buchol som päsťou do volantu a to ma akoby prebralo, lebo som sa už sústredil na cestu. Buď sa jej budem vyhýbať, alebo sa ku nej budem správať tak, ako ku ostatným. Veď ona je ostatné.
Nie, to si nemôžem namýšľal, ona vôbec nie je taká. Je iná a dobrá a..
Sústreď sa!
Hovoril som sám ku sebe a nevedel, čo urobiť. Ale keď som to s rozmýšľaním vzdal, tak mi niečo napadlo.
Budem ju používať len na svoje sexuálne chute a možno ten divný pocit zmizne. Ona pochopí, že nechcem nič viac. Ale keď ona je taká, že toho nebudem schopný. Mám ju rád a záleží mi na jej pocitoch. No musím byť stále ten istý Richard, akým som bol.
Áno, musím.
Jedine tak mi nikto znova neublíži.
