Auto zastavilo niekde mimo civilizácie, pred pekným domom. Bola to chata, ale vyzeralo to skôr ako rodinný dom. A veľmi luxusný. Richard rýchlo vybehol z auta do pekného lejaku a vybral moju tašku z auta, otvoril mi dvere a potom som ho mala nasledovať dnu. Samozrejme, že sme aj za tú jednu minútu zmokli až až.
Vybral kľúčiky z predného vrecka a odomkol dvere. Keď som vošla dnu, prešla mno taká pekná, čistá vôňa luxusu, až som prestala dýchať. Bolo to tu nádherné.
Keby len nádherné.
Po vyzutí mojich topánok som prešla ďalej a mohla som vidieť obrovskú obývačku. Bol tu kožený gauč, hodvábné deky a čisto biely koberec. Milovala som také - ich hebkosť a čistotu. Bol tu krb, do ktorého dal Richard drevo, aby tu bolo teplejšie.
,,Úžasné." pochválila som to tu a sadla si na gauč. Zvláštne bolo, že už ma ani tak nič nebolelo. Normálne som sa mohla hýbať bez bolesti.
,,No," zasmial sa Richard, ,,Chodím tu skoro vždy, keď si chcem oddýchnuť od toho všetkého. Mám to tu rád. A ešte nikoho som tu pred tebou nezobral."
,,Takže mám byť poctená?" Dala som si ruku na srdce a zdvihla obočie.
,,To by si mala."
Podišiel bližšie a sadol si na gauč oproti mne. Vyzliekol si bundu a oprel sa hlbšie do tohto super mäkkého a veľmi pohodlného gauča. No skôr to vyzeralo ako posteľ, ale bol to stále gauč.
,,Takže, Ewan je vlastne už zatknutý? A na koľko?" Chcela som sa uistiť, že ho už neuvidím a môžem pokojne spávať.
,,Neviem." Zdvihol sa zo svojej strany, sadol si ku mne a chytil ma za ruky. ,,Ale už sa nemusíš báť. Už nikdy."
Jemne som sa usmiala a bola celá šťastná, že to skončilo tak, ako to skončilo.
,,Idem nám urobiť nejaký čaj, a určite si aj hladná. Takže všetko nechaj na mňa a ty si tu urob pohodlie." Keď sa postavil, ja som sa zasmiala a vybrala si z mojej tašky mobil, keďže mi niekto volal.
Mala som tri zmeškané hovory od Liama. Takže to jeho som asi vtedy v aute zrušila. Bolo mi ho ľúto, lebo určite som ho veľmi zranila a ani som si to neuvedomila.
Rýchlo som to zdvihla a pekne ho pozdravila.
,,Ahoj Liam." láskavo som to povedala, akoby som to vravela nejakému bábätku. No nechcela som, aby si myslel, že naňho kašlem. Je to môj dobrý kamarát a chcem, aby aj zostal.
,,No ahoj. Počul som, že si sa prebrala a chcel som ťa navštíviť, ale ty si už bola preč." začal hovoriť a ja som nevedela, čo mu teraz poviem. ,,A ani doma si nebola, takže kde si?" A spýtal sa presne to, na čo som nevedela odpovedať. Nechcela som mu ublížiť viac, no ani klamať nie.
,,Ja som.." Nahlas som vydýchla, ,,Som s Richardom." priznala som a čakala na to, ako zistím podľa jeho hlasu, ako som mu ublížila.
,,Aha." prehovoril, ,,Dobre.. Som rád, že si mi povedala pravdu. Len dúfam, že budeš v poriadku."
,,Pozri, mal sa o mňa niekto postarať a on tam práve bol, takže.."
,,Oh, áno. Aké šľachetné." ironicky poznamenal a mohla som vidieť, ako si práve prehrabol vlasy, lebo to robil vždy. ,,Prečo si taká naivná? Tomu idiotovi nejde o nič iné, len aby ťa dostať do postele. A aha, podarilo sa mu to."
,,Prosím, ja sa nechcem hádať." pošepkala som mu tak, že som si myslela, že to ani nepočul.
,,A ja ťa nechcem milovať." nahnevane a frustrovane to na mňa vychrlil, až ma to dostalo. Po tomto bolo ticho. Nikto z nás nechcel zrušiť a čakali sme, čo povie ten druhý.
,,Viem, že sa hneváš. A mňa to mrzí. Mrzí ma, že som ti ublížila. A možno je to práve preto, lebo si tvoju lásku nezaslúžim." Neviem, či to znelo nahnevane alebo tak, akoby som ho opúšťala. Len som povedala, to čom chcela. Počula som, ako sa nadýchol, ale nič nepovedal.
,,Liam, jediné, čo chcem je, aby si bol šťastný. Lebo máš na to právo. A ver, že pri mne nikdy nebudeš. Tak buď šťastný." Nemohol ani nič povedať, lebo som to zrušila a pozerala na Richarda, ako položil dva hrnčeky na stôl. Dúfam, že môj hovor nepočul, lebo to by bolo trápne.
Ani som sa nepohla, len som hypnotizovala obrazovku na mobile, ktorá mi ukazovala, že je desať hodín večer. Rozmýšľala som nad Liamom. Čo ak by som to s ním len skúsila?
Ale to nebolo u mňa predsa možné.
Vzťah som mala len s Ewanom a Alexom a obidvaja mi ničili život. Ale on to chápal a stále čakal, no ja som toho nebola schopná. Toho - lásky. Alebo možno aj bola, ale nie s Liamom. Bola som si istá, že ku nemu nič necítim. Ale bolo mi ho ľúto.
Prečo musia byť city také komplikované?
,,V pohode?" pobavene sa spýtal, pozorovajúc ma, ako sa pozerám len na mobil a nič nevravím. Zdvihla som hlavu a narovnala sa.
,,Hej." slabo som sa zasmiala a zobrala si do rúk čaj a napila sa.
,,Milujem jahodový čaj." pochválila som čaj a ešte raz sa napila.
,,Aj ja."
A tak sme tam popíjali čaj a rozprávali sa o úplne nepodstatných veciach a vyslovili sme svoje myšlienky nahlas. Zjedli sme pritom aj nejaké cestoviny, ktoré sme spolu v rýchlosti uvarili a pritom sa tak nasmiali. Cítila som sa dobre, keď vynechám ten rozhovor s Liamom a môj pocit viny. Richard bol dobrý spoločník a ja som sa nemohla cítiť vôbec zle, lebo mi práve vtedy nič nechýbalo.
Keď sme dojedli aj toto jedlo, tak sme si len sadli tesne ku sebe a bolo ticho. To ticho. Ja som vtedy rozmýšľala o ňom a pozorovala ho. A on zas pozoroval mňa.
Až sa to nakoniec dostalo do toho momentu, kedy sme sa začali bozkávať.
Milujem vás všetkých nadovšetko
