Pred mojim domom sme sa ešte rozlúčili krátkym bozkom na líce, pri ktorom som bola nejaká nesvoja. Richard si to všimol, no ja som rýchlo vystúpila a s úsmevom poďakovala a odkráčala si to do domu skôr, než by sa spýta, či som v pohode.
Vôbec som sa necítila zle alebo bolestivo. Teda zle kvôli tomu, čo som urobila, a bolestivo, kvôli tým ranám. Síce som už miliónkrát v hlave rozmýšľala o tom sexe, ale ja mám výčitky vždy neskôr. Ale teraz som nemala. A čo sa týka tých modrín, tak už ma nebolia. Ani včera ma neboleli, keď sme s Richardom robili tie úžasné veci. Aj teraz sa pri spomienkach na to, hneď usmejem a spomeniem si na jeho dokonalé telo, pri ktorom musím vždy slintať.
Konečne som urobila niečo spontánne. Možno to niekomu príde nezodpovedné, ale ja si to nemyslím. Mám si užívať život, kým neumriem. A aj som sa rozhodla, že si ho budem užívať.
S Richardom.
A možno aj bez neho.
s kamarátmi a
S Richardom.
V dome bolo ticho ako vždy a ja som mala chuť si tu priniesť nejaké deti a babičky, aby tu bol nejaký hluk. Jediný chaos bol len v práci. Samá práca. Aj doma myslím len na prácu. no teraz myslím na Richarda. Na tú noc. Na..
Zvonček konečne zazvonil a ja som vedela, že to je Lucas. Vždy zvonil päťkrát, aby som vedela, že to je on. Vždy sme mali také veci, o ktorých sme vedeli len my.
,,Vyzeráš.. nie až tak hrozne ako som si myslel." urazil alebo pochválil ma a bez ďalších slov vtrhol dnu. Celý sa zvalil na gauč a už ma nevnímal.
,,Chceš niečo, láska?" spýtala som sa s ironickým podtónom.
,,Nie." povedal, ,,Poď sem."
Sadla som si ku nemu ako vychovaný človek a postrapatila mu vlasy. Nesúhlasne zahmkal a ja som sa zasmiala a ešte viac mu ich postrapatila.
,,Ako sa má cucflekovač?" Konečne našiel odvahu na to začať túto tému. Vzdychla som a oprela sa. On sa posadil a čakal na moje vysvetľovanie.
,,Má sa výborne." neutrálne som odvetila.
,,Je to on, že? Cucflekovač." Narážal na Richarda a ja som mu mala chuť jednu streliť.
,,Áno."
Dlho mlčal, až som si myslela, že túto tému už ukončíme, no to by nebol Lucas.
,,Spala si s ním." konštatoval pre seba a možno aj pre mňa. Len som mlčala a čakala.
,,Žiadne námietky, takže je to pravda." pokračoval, ,,Má ho veľkého?"
Vyprskla som smiechom a zbila ho po hlave. Vážne, čakal som niečo typu: Prečo? Veď ty nie si ako ostatné. Sklamala si ma.
A on miesto toho sa spýta, akého má vtáka.
,,Väčšieho ako ty." Snažila som sa zadržiavať smiech, aby to nevidel. Nevedela som, akého má vtáka, no chcela som vidieť jeho reakciu.
,,Čo?? Nie, ty si ani môjho vtáka nevidela." Obidvaja sme sa nahlas zasmiali.
,,Nechceš sa so mnou vyspať? Aby si vedela, kto je lepší. A uvidíš, že ja som najlepší." Oblízol si pery a začal si ju kúsať. Smiala som sa ďalej na jeho zvádzacom pohľade.
,,Dobre, stačí. Koniec debaty." rozhodla som. Ja a aj Lucas sme vedeli, čo bude nasledovať.
Nie sex.
Ja som išla urobiť popcorn a Lucas zatiaľ vyberal film, ktorý si pozrieme.
****
,,Musím si ho ísť vyhoniť." oznámil a rýchlo odišiel asi do kúpelne. Lucas vybral film päťdesiat odtieňov sivej, kvôli ktorému si teraz musel "odskočiť". Ten film mi kúpil minulý rok k narodeninám, samozrejme, a ešte sme si ho nepozreli. Veľa sexuálnych scénok a on bol asi dosť vzrušený.
Zavibroval mi mobil a tým mi oznamoval, že mi prišla správa.
Čo robíš? Môžem prísť?
Napísal mi kto iný, než Richard. Keby teraz prišiel, tak neviem, čo by bolo. Ja tu ako idiot pozerám erotický film s Lucasom. No neviem, čo by si pomyslel.
Nemôžeš, prepáč.
Pohotovo som odpísala a dúfala som, že ho tým neurazím. Aj keď nemám prečo. Vie, že sa nemôžeme len tak stretávať. A vlastne prečo by sme mali?
,,S kým si píšeš?" Zjavil sa ako duch a už bol zase rozvalený na gauči. ,,Vlastne prečo sa pýtam."
Pokrútila som hlavou a on si to všimol. Zdvihol ruky do obranného gesta a usmial sa.
,,Radšej to vypnem." Zobral ovládač a vypol telku.
Richard mi na to nič neodpísal, tak som sa rozhodla, že mu napíšem aspoň niečo, aby sa neurazil. Ja ani neviem, len nechcem, aby bol na mňa niekto nahnevaný.
Niežeby som nechcela.
,,Ja už asi pôjdem." oznámil Lucas, keď mi vytrhol mobil z rúk a chcel si prečítať moje správy. Začali sme sa tam biť ako malé deti, aby som mu zabránila v tom, aby niečo videl. Vybrala som mu mobil z rúk a skôr, ako mi ho mohol zase zobrať, tak som ho zablokovala.
,,Si trápna. Prečo to nemôžem vidieť? Čítal som už aj Tarine sextovky." urazene a až preafektovane sa opýtal. Zasmiala som sa a spomenula si na to, ako to čítal úplne nahlas pred všetkými ľuďmi v práci. Tara mala vtedy také nervy a my všetci sme sa tam smiali ako blázni.
,,Jednoducho mi to vadí a je to iba moja vec, tak to pochop."
,,Bla, bla." Postavil sa z gauča a nezabudol ma pri tom silno čapnúť po stehne. ,,Musím ešte stihnúť rýchlovku na večer." žmurkol a už sa vytratil z domu.
Čo ti v tom bráni?
Pri tejto správe od Richarda som sa zas začervenala. Vždy, keď si naňho spomeniem, tak sa červenám.
Prečo?
Vlastne nič.
Odpísala som, a keď dlho neodpisoval, tak som sa na to vykašľala a urobila si kávu. V telke išla nejaká komédia, do ktorej som sa zapozerala. A samozrejme, že ma musel vyrušiť zvonček.
