Momentálne sedím v aute s ešte stále vypnutým motorom a píšem si s Johnom.
Áno, to je ten chlap z baru.
Ani neviem kedy, ale dal mi svoje číslo a práve teraz mi napísal. Nie je to nič zaujímavé, len ako sa mám a tie veci. Obľúbila som si ho a vedela by som si ho predstaviť ako svojho kamaráta. Dohodli sme sa na stretnutí v jednej kaviarni zajtra večer. Rada som súhlasila, keďže je veľmi dobrý spoločník.
Práve teraz idem ku svojej matke a jej priateľovi. Mama bola veľmi rada, keď som jej povedala, že ju prídem navštíviť. Nikomu som nedala vedieť, že niekde idem, no dúfam, že ma nikto nebude hľadať. Keby Richard áno, tak to nevadí. Prišla som na rozumné riešenie, a to je, že sa mu teraz budem vyhýbať a potom uvidím, či ešte budem chcieť byť sexuálny objekt.
Aj keď neviem, prečo by mi to malo vadiť.
Zapla som plyn a vyrazila na dlhú cestu. Vonku bolo zamračené, no nepršalo, len silno fúkal vietor. Obávala som sa, či nepríde tornádo. Možno práve to by vyriešilo moje problémy. Začala hrať hudba, no nie z rádia, ale z môjho mobilu. Bol to Richard.
Nevedela som, či to mám zdvihnúť alebo nie. Rada by som počula jeho príjemný hlas a tie lichôtky, čo mi vravel v posteli v tú noc. A možno by sa ospravedlnil, že mi neoznámil, že len tak odišiel..
Ale nesmela som byť taká. Vravela som si, že sa mu budem vyhýbať, tak to aj urobím. Vypla som si mobil a s dobrým pocitom - no možno nie až tak dobrým - som sa sústredila len na cestu a slová pesničky v rádiu.
****
,,Daisy, ahoj, moja drahá!" privítala ma mama s nadšením v hlase a roztiahnutými rukami na objatie. Hneď sa mi zlepšila nálada, keď som ju videla, aká bola šťastná.
,,Ahoj, mami." Opätovala som jej objatie a pozdravila sa aj s jej priateľom Andrewom. Zamkla som auto a vybrala sa do ich pekného, veľkého domu. Mali to tu vylepšené, tak som mamu pochválila, že tu majú pekne.
,,Ďakujeme, srdiečko. Chcela som, aby si si ten dom nechala. A keď zomriem, tak tu budú behať tvoje deti." zasmiala sa a ja som vedela, že má zas tie jej stavy. Matka bola vždy buď veľmi smutná, že som ju nikdy s mojím bratom nevedela utíšiť, alebo hrozne šťastná, že ju nikto nevedel zastaviť, keď robila dosť šialené veci. To bola celá ona, no vždy som ju mala rada. Ako by aj nie.
,,Mami, prestaň. Ty sa mojich detí ešte dožiješ. Nie si tak stará." pokarhala som ju, ako malé decko a sadla si s ňou do obývačky.
,,Tvojich s tým tvojím priateľom?" spýtala sa a odpila si čaju zo svojej šálky.
,,Mami, s Alexom už dávno nechodím." oznámila som jej, lebo často má tendenciu zabúdať na dôležité veci.
,,Ale ja nemyslím Alexa," Položila šálku na stôl a nadýchla sa, ,,Ten fešák, čo pri tebe bol každý deň v nemocnici."
Zasmiala som sa nad tým, ako si naivne myslela, že by bol slávny Richard môj priateľ. To by som musela byť asi posledná žena na svete a on by nemal s kým mať deti, tak by si ich spravil so mnou. A vlastne ani vtedy by som nebola jeho priateľka.
,,Len aby si vedela, veľmi sa mi páči. Je taký pekný a mužný. Ideálny otec mojich vnúčat. Oh, a vaše deti by boli také krásne." zase začala veľa rozprávať a pritom úplne zabudla na mňa.
Bola až prehnane nevšímavá ku svojmu okoliu a ku mne. No musela som ju nechať v tej predstave, kde sme ja a Richard pár, lebo inak by sa asi psychicky zrútila. A to doslova, lebo vždy mala problémy s psychikou, odkedy zomrel otec a dozvedela sa, že som bola celý ten čas, čo som bola pod jej strechou, bitá a znásilňovaná. Tak to povedala ona.
Len som sa zase zasmiala a nič nehovorila, aby sa táto téma už skončila.
,,Poď, ukážem ti záhradu. Tvojim deťom sa bude veľmi páčiť. Dali sme tam fontánu a altánok a je tam plno krásnych kvetov. Je to úžasné." Poťahala ma za ruku a ja som nič iné robiť nemohla, než ju nasledovať.
