Dneska som mala na pláne ísť na jarmok. Je to veľký jarmok, ktorý sa koná každý rok, no ja som ešte nemala tú možnosť tam byť. Vlastne tu ani nebývam dlho, lebo som tu prišla bývať len kvôli vysokej, a potom som stretla Alexa. Vtedy som nemohla nikam ísť, takže som ostala s ním. Mohla som ísť ku rodine, ale oni bývali ďaleko, a keďže som chcela doštudovať vysokú a potom si nájsť nejakú prácu, nešla som za nami. Lebo keby som odišla, tak neviem ako by som si našla prácu. Vlastne bol zázrak, keď ma prijali tu, kde teraz pracujem.
Bolo dobré, že som tu ostala?
Veď som šťastná, nie?
Práve som mala na sebe oblečené úzke rifle a obtiahnuté tričko, keď ma vyrušilo trúbenie auta zdola, v ktorom sedeli všetci z našej partie. Len som si zobrala veci, zamkla dom a nasadla ku nim do auta.
,,Čaute." všetkým som pozdravila a sadla si dozadu ku Liamovi a Lucasovi. Vpredu sedela Tara a Jake šoféroval, ako to bolo aj zvyčajne. Veď to bolo jeho auto, takže samozrejme, že by ho nedal šoférovať niekomu inému.
,,Čaau." Všetci ma odzdravili a to už auto išlo v hlasnej hudbe po ceste. Všetci začali spievať a vykrikovať ako takí hlupáci. Len som sa nad nimi zasmiala a ďalej pozorovala cestu von oknom.
Nechcela som sa pridávať.
,,Dneska ti to pristane." polichotil mi Liam a obdaril ma milým úsmevom, ktorým mi pripomenul Richarda..
Ale prečo? Veď sa vôbec nepodobajú. A prečo musím stále naňho myslieť?
,,Veď aj tebe." odpovedala som a nato sme sa potichu zasmiali a naďalej ich počúvali falošne ako spievajú.
Po niekoľko minútovej ceste sme zaparkovali a vybrali sa na námestie, odkiaľ bolo počuť hluk rozprávajúcich sa ľudí a kapely, ktorá hrala. Všimla som si plno stánkov s jedlom, aj alkoholom, oblečením, cukroviniek a tak ďalej. Bol to pre mňa zážitok, keďže na jarmoku som bola naposledy, keď som bola malá.
Ale to bolo v zime, kde všetci mrzli, popíjali horúce punče a červené líčka bolo vidno asi na každom človeku. Teraz to je iné, je leto, takže žiadni primrznutí ľudia tu nie sú.
Chytila som Taru za ruku a išli sme poprezerať asi všetky stánky, ktoré tu boli. Kúpili sme si cukrovú vatu a pritom popíjali pivo. Výborná kombinácia. Cítila som sa ako bláznivá pubertiačka. Aj keď také niečo som za mala nezažila.
Spievali sme a tlieskali do rytmu hudby; ľudia už mali čo to vypité a my sme nesmeli zaostávať.
Samozrejme, až na Jakea.
Vonku už bolo pomerne chladno a tma, keď sme sa rozhodli ísť domov. Už sme sedeli v aute len ja a Jake. Ostatných musel odviezť domov a teraz smerovali ku mne.
,,Vieš .. Liam je dobrý chlap. Nechcel ti nijako ublížiť, keď vtedy zbil Lucasa. Ale vieš, ako to je. Tak strašne niekoho chceš, ale potom si uvedomíš, že ho nesmieš mať. V poslednej dobe nebol veľmi vo svojej koži. Myslím, že sa na to už vykašle." hovoril Jake s ľútostivým tónom.
Áno. Dneska sa rozprával s nejakými dievčatami a vyzeralo to na celkom dobré flirtovanie. Nevadilo mi to. Veď, prečo by aj malo?
,,Na čo presne sa vykašle?" opýtala som sa a zozadu sa ku nemu naklonila, aby som ho lepšie počula.
,, No..že už sa nebude snažiť získať si tvoju pozornosť, alebo tak.. Vieš, určite to už vzdal. Vravel mi to aj minule, že to nemá cenu a tak."
Mala by som sa radovať, nie? Je to preňho aj dobré, keď prestane. Aspoň nebude smutný a pri mne by bol stále. Určite ho chcú veľa žien, keďže Liam je veľmi pekný muž.
Má na viac.
,,Aha.. Neviem, čo ti mám na to povedať. Nechcem, aby bol smutný, ale ja k nemu nič necítim a nič s tým robiť neviem. Nech si nájde nejaké dievča, ktoré ho bude ľúbiť a nech je šťastný. Ale ja to nebudem." Jake len prikývol a ďalej sme nevraveli nič, za čo som bola rada.
Zastavil autom pri mojom dome a vypol motor. Nikdy som sa s Jakeom tak nerozprávala a bolo to úplne iné ako s Lucasom. Popriala som mu len dobrú noc a išla dnu.
Bolo už neskoro, tak som sa len prezliekla a ľahla do postele s myšlienkami na..
Nie.
Neviem, ako to tam funguje, ale nevka..
